Situáciu Cirkvi v tejto 20-miliónovej saharskej krajine, kde kresťania tvoria 0,3% obyvateľstva popri vyše 99-percentnej moslimskej väčšine, priblížili v rozhovore pre nadáciu ACN biskup Ambroise Ouédraogo a rehoľná sestra Marie Catherine Kingbová. Pripomeňme, že Niger leží v centre severnej časti afrického kontinentu. Jeho severnými susedmi sú Alžírsko a Líbya, na západe má Mali, na východe Čad, na juhu Nigériu a na juhozápade Burkinu Faso a Benin.
Sedemdesiatročný Mons. Ambroise Ouédraogo je biskupom Maradi, jednej z dvoch diecéz v Nigeri. Ako vysvetľuje, dlhé roky nažívalo asi 5-6 tisíc katolíkov jeho diecézy v pokoji a mieri s väčšinovou moslimskou populáciou: „Toto sa ale zmenilo v roku 2015, kedy boli vo francúzskom satirickom týždenníku Charlie Hebdo publikované karikatúry kritizujúce islam.“
V priebehu niekoľkých hodín bolo v Nigeri zabitých minimálne desať kresťanov a počas násilností a nepokojov, ktoré sa rozpútali po celej krajine, bolo zničených viac ako 70 kostolov a ďalších kresťanských budov. Približne 80% všetkých kresťanských kostolov v krajine bolo cielene napadnutých.
„Kresťania žili vo veľkom strachu pred radikálnymi islamskými fundamentalistami. A tento strach v nich stále pretrváva, pretože v nepravidelných intervaloch sa útoky opakujú dodnes,“ pokračuje biskup. Len pred dvoma týždňami bol v jeho diecéze radikálnymi skupinami, protestujúcimi proti uväzneniu imáma, podpálený protestantský kostol v Maradi.
Spomenutý imám bol zadržaný po tom, ako sa vo svojej kázni vyjadril proti návrhu zákona o prísnejšom regulovaní finančných zdrojov na stavbu a prevádzku súkromných bohoslužobných miest. Aj napriek protestom bol v pondelok 17. júna zákon schválený v nigerskom parlamente.
Iba 8 kilometrov od miesta dosiaľ posledného útoku v Maradi žije sestra Marie Catherine Kingbová so svojím spoločenstvom „Kristových služobníčok“. V rozhovore pre ACN hovorí: „S útokmi sme počítali, ale nemysleli sme si, že ich vyvolá predloženie tohto návrhu zákona.”
Od jej príchodu do Nigeru pred 15 rokmi sa situácia v krajine zmenila na nepoznanie. „V tom čase neexistovalo v krajine takmer žiadne medzináboženské napätie. Teraz ale už aj samotní moslimovia pripúšťajú, že je v krajine príliš veľa mešít a škôl koránu a nedostatok studní a nemocníc,” vysvetľuje sestra Catherine, pôvodom zo Senegalu.
Jej spoločenstvo a tiež žiačky, ktoré vyučujú, sú z dôvodu obáv z útokov islamistov pod neustálou policajnou ochranou. „Špirála násilia uvoľnená v Líbyi, Sýrii a v ďalších krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu sa nebezpečne šíri ďalej,” dodáva so žiaľom.
Sestra Catherine je ale presvedčená, že nielen zlo, ale tiež dobro sa šíri neustále ďalej. Jej kongregácia organizuje a vedie množstvo aktivít v prospech celého spoločenstva. Sestry pomáhajú predovšetkým ženám v núdzi, no organizujú aj každoročné stretnutia kresťanov a moslimov. V roku 2006 sa prvého medzináboženského stretnutia zúčastnilo 28 ľudí. V minulom roku ich bolo už 350.
Vzťahy s miestnymi imámmi a moslimskými susedmi sú dobré, hovorí rehoľníčka. Aj preto, ani zo strachu z možných útokov extrémistov, nechce do budúcnosti poľaviť vo svojom úsilí. „My neodídeme. Oni majú zbrane, ale my máme Ježiša,“ hovorí sestra Catherine.
Biskup Ouédraogo to cíti rovnako. Spoluprácu a dialóg s moslimami nespochybňuje. Je presvedčený, že „veľká časť moslimov považuje aktuálnu situáciu za hanebnú a voči kresťanom preukazujú solidaritu.” A dodáva: „Až 95-98% detí v našich inštitúciách je moslimského vyznania. Aj väčšinu našich projektov realizujeme v regiónoch s takmer stopercentnou moslimskou populáciou. Nerobíme medzi ľuďmi žiadne rozdiely. A tak to aj zostane,” uzatvára nigerský biskup.
Ako vyplýva z nedávno publikovanej výročnej správy Pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, za rok 2018 sa jej podarilo vďaka dobrodincom poskytnúť viac ako 111 miliónov eur trpiacej, utláčanej a prenasledovanej Cirkvi na celom svete.
(Zdroj: ACN Slovensko)