Pápež František v kázni vyzval k starostlivosti o obyvateľov na existenciálnych perifériách:
V duchu blahoslavenstiev sme povolaní, aby sme ich potešovali v súženiach, zahrnuli ich milosrdenstvom, utíšili ich hlad a smäd po spravodlivosti, dali im zažiť starostlivé Božie otcovstvo a ukázali im cestu do Božieho kráľovstva. Sú to ľudia, nejde len o sociálne či migračné otázky. Nejde iba o migrantov - v dvojakom zmysle slova. Migranti sú predovšetkým ľudia a dnes symbolizujú všetkých odpisovaných ľudí v globalizovanej spoločnosti.
“Prirodzene sa tak vraciame k obrazu Jakubovho rebríku. Spojenie medzi zemou a nebom v Ježišovi Kristovi je zaistené pre všetkých a je prístupné pre každého. Stúpanie po schodoch tohto rebríka však vyžaduje úsilie, námahu a milosť. Slabším a zraniteľnejším je potrebné pomôcť. Potešila by ma predstava, ak by sme mohli byť tými vystupujúcimi a zostupujúcimi anjelmi, ktorí berú za ruku nepatrných, chromých, chorých a odpisovaných; tí poslední, ktorí by ináč zostali pozadu a videli iba pozemskú biedu, bez toho, že by tu a tam zahliadli svetelný záblesk neba.
Bratia a sestry, obsahuje to v sebe značnú zodpovednosť, od ktorej sa nikto nemôže oslobodiť, pokiaľ chceme naplniť spásnosné a oslobodzujúce poslanie, na ktorom nás Pán pozval spolupracovať”, dodal pápež.