Pavol Strauss sa narodil 30. augusta 1912 v Liptovskom Sv. Mikuláši. Absolvoval mikulášske gymnázium, v rokoch 1931 – 1937 štúdium medicíny vo Viedni a v Prahe. V roku 1939 bol na vlastnú žiadosť preložený z nemocnice v Plzni do plukovnej nemocnice v Ružomberku, neskôr krátko pôsobil ako lekár v Palúdzke. Pod vplyvom priateľstva s Munkovcami konvertoval v roku 1942 na katolícke náboženstvo.
V roku 1944 narukoval do vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde ho zastihlo SNP. Prešiel do poľnej nemocnice na povstaleckom území. Po potlačení povstania bol zajatý gestapom a krátko väznený. Potom sa skrýval v kláštore v Trnave. V roku 1946 sa stal primárom chirurgického oddelenia v Skalici, neskôr riaditeľom skalickej nemocnice. Počas tohto pôsobenia absolvoval študijný pobyt v Zürichu u profesora A. Brunnera.
V roku 1956 bol pozbavený miesta v Skalici a preložený do Nitry, kde mu bolo umožnené len minimálne operovať. Tu zotrval až do dôchodku. Jeho rozhľadenosť a morálny kredit spôsobili, že v období socializmu sa u neho tajne schádzali mladí, prevažne kresťansky orientovaní intelektuáli. Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy „za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry“. In memoriam mu ho udelil bývalý prezident SR Ivan Gašparovič.