Púť začala archijerejskou svätou liturgiou, ktorú slávil arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. V úvode svojej homílie pozval kňazov, aby prijali od Presvätej Matky radosť, ktorú ona prežívala z víťazstva jej Syna nad smrťou. „Práve táto radosť môže pomôcť aj nášmu kňazstvu. Ona nás uschopní a posilní darmi Svätého Ducha a budeme tak môcť odolávať nástrahám zlého“, povedal na začiatku homílie vladyka Ján. Následne sa vrátil k prvému čítaniu zo skutkov svätých apoštolov a k stati o obrátení Šavla. „Aj my, kňazi, keď sa obzrieme späť do minulosti, vidíme seba ako mladých mužov, ktorých Pán láskavo povolal do svojej služby. A dnes po uplynutí, pre niekoho viac, pre niekoho menej rokov v kňazstve, môžeme zhodnotiť mieru našej kňazskej služby. Určite kňazskou službou sme vykonali veľa dobra, ale možno časom aj nás poznačila vlažnosť v tomto povolaní. Preto sa inšpirujme práve Pavlom, ktorý vytrval v službe Kristovi až do svojej mučeníckej smrti,“ dodal vladyka a ďalej zdôraznil: „Teraz, dnes, ide o teba a o mňa. Dnes máme sami v sebe spoznať Šavla a prijať pozvanie, zmeniť sa na Pavla. Aby sme sa tak obnovili v láske ku Kristovi, v poslušnosti k biskupovi, v horlivosti, ktorá nám nechýbala na začiatku kňazskej služby.“
Po svätej liturgii program púte pokračoval katechézou Štefana Paločka, ktorý zdôraznil význam nedele Paschy, ako momentu oslobodenia z otroctva hriechu, ktorého mzdou je smrť. „Kde máme hľadať koreň tohto otroctva? V liste Hebrejom v druhej kapitole čítame: aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. (Hebr 2, 15) Áno, je to práve strach zo smrti, ktorý z nás robí otrokov. Je to ten strach, ktorý bránil Petrovi priznať sa k Ježišovi na Kajfášovom nádvorí. A bol ten istý strach, ktorý spôsobil, že apoštoli sa rozutekali a zanechali svojho Majstra. A keďže sme orientovaní k rajskému spôsobu života, preto vždy je nám blízke vyhľadávať to, čo je dobré, čo je nášmu životu príjemné, pohodlné. Nevieme a nechceme sa stotožniť s niečím, čo by nás malo ochudobniť, obrať o pohodlie. A do tejto našej nemohúcnosti vstupuje Ježiš Kristus. My pred smrťou cúvame do hriechu, ale on necúvol. V tomto jeho živote, máme nachádzať vzor. Máme sa pripodobniť jemu a spolu s ním sa postaviť strachu zo smrti, zdôraznil v katechéze Štefan Paločko, ktorý pôsobí ako docent na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde prednáša dogmatickú teológiu.
Počas obeda a po ňom kňazi a kňazské rodiny využili čas na vzájomné rozhovory a zdieľanie sa. Púť zakončili modlitbou Akatistu k Presvätej Bohorodičke a s archijerejským požehnaním sa rozišli domov.
Tradícia týchto metropolitných pútí kňazov vznikla v roku 2009, kedy Katolícka cirkev prežívala Rok kňazov, ktorý vyhlásil pápež Benedikt XVI. Konajú sa pravidelne v Ľutine a medzi kňazmi sú veľmi obľúbené, pretože vytvárajú priestor k spoločnej modlitbe, k vzájomnému povzbudeniu na ceste osobného obrátenia, k plnšiemu prežívaniu milosti Kristovho kňazstva v službe Božiemu ľudu.
TK KBS informoval Michal Pavlišinovič