O 8.15 na letisku v Skopje Svätého Otca privítali prezident krajiny Gjorge Ivanov spolu s predsedom vlády Zoranom Zaevom. Krojované ženy v červenožltých národných farbách ho ponúkli domácim pečivom. V mene miestnej katolíckej komunity pápeža privítal Mons. Kiro Stojanov, ktorý je jediným katolíckym biskupom v Severnom Macedónsku. Je biskupom pre latinských katolíkov a zároveň aj eparchom pre byzantských katolíkov.
V nabitom programe s piatimi verejnými príhovormi má pápež František najprv stretnutie s prezidentom, verejnými predstaviteľmi Severného Macedónska a diplomatickým zborom a návštevu pamätníka Matky Terezy za prítomnosti náboženských lídrov, kde sa stretne aj s chudobnými v sprievode sestier Matky Terezy a dobrovoľníkov.
Tesne pred poludním bude sláviť svätú omšu na centrálnom námestí a poobede sa prihovorí mladým na ekumenickom a medzináboženskom stretnutí v pastoračnom centre. Podvečer sa stretnutie s kňazmi, ich rodinami a rehoľníkmi v katedrále.
Po troch intenzívnych dňoch v regióne s prevažujúcou tradíciou pravoslávia, s úctou k dedičstvu sv. Cyrila a Metoda a s výrazným kontaktom s islamskou menšinou čaká pápeža Františka vo večerných hodinách spiatočný let do Ríma
Pestré náboženské a národnostné zloženie a bohatá história
Skopje je 500-tisícové hlavné mesto Severného Macedónska, krajiny s dvojmiliónovou populáciou, v ktorej žije 15 tisíc katolíkov latinského i byzantského obradu. Katolíci tu celkovo predstavujú len 0,7 percenta obyvateľstva. Dominujú pravoslávni so 65% a po nich nasleduje 33% moslimov. Po národnostnej stránke dve tretiny tvoria Macedónci, štvrtinu Albánci, 4% Turci, 3% Rumuni a 2% Srbi.
Ústava Macedónska historicky uznáva päť náboženských komunít: Macedónsku pravoslávnu cirkev, Islamskú náboženskú komunitu, Katolícku cirkev, Evanjelickú metodistickú cirkev a Židovskú náboženskú komunitu. Zástupcovia týchto komunít sa pravidelne stretávajú. V rámci vlády existuje osobitný výbor pre vzťahy medzi cirkvami, náboženskými komunitami a skupinami.
Územie dnešného Severného Macedónska, ktoré bolo kedysi súčasťou Juhoslávie, sa spája s mimoriadne bohatou históriou. V 9. a 10. storočí bolo miestom pôsobenia svätého Klementa Ochridského a svätého Nauma, ktorí patrili k učeníkom sv. Cyrila a Metoda a po vyhnaní z Veľkej Moravy sa usadili v oblasti jazera Ochrid.