Pápež František pri vstupe do Veľkého týždňa oslovil osobitne mladých

TK KBS, RV jb, zk, mk; ml | 15. 04. 2019 09:01



Vatikán 15. apríla (RV) Na Kvetnú nedeľu 14. apríla pápež František pri slávnosti s tradičnou palmovou procesiou osobitne pozdravil všetkých mladých, ktorí na celom svete slávia diecézny Deň mladých so svojimi biskupmi. Povzbudil ich k radostnému nasledovaniu Ježišovej cesty pokory a dôverujúcej poslušnosti Bohu a dal im do pozornosti novú apoštolskú exhortáciu „Kristus žije“. Každému z prítomných pápež podaroval ruženec s výzvou k modlitbe za pokoj vo Svätej zemi a na Blízkom východe.

Svätej omši Nedele Pánovho utrpenia Svätý Otec František predsedal na Vatikánskom námestí za 50-tisícovej účasti. V homílii sa zameral na Ježišovu cestu pokory a poslušnosti v dôvere voči Bohu ako vzor pre každého kresťana. Zvlášť poukázal na jeho víťazstvo nad pokušením triumfalizmu. Najnebezpečnejšou formou triumfalizmu a „najzákernejším pokušením, ktoré ohrozuje Cirkev“ je „duchovná svetskosť“, citoval pápež František francúzskeho teológa, kardinála Henriho de Lubac SJ.

Na Námestí sv. Petra bolo výrazne cítiť prítomnosť mládeže a Svätý Otec im venoval osobitnú pozornosť. Vyzval k ich ku kráčaniu po ceste svätosti, akou prešli mnohí ich vrstovníci, ako často nenápadní „svätci z vedľajších dverí“, známi iba Bohu:

„Drahí mladí, nehanbite sa ukázať vaše nadšenie pre Ježiša, zakričať, že on žije, že je vaším životom. No zároveň nemajte strach nasledovať ho po ceste kríža. A keď pocítite, že od vás žiada, aby ste sa vzdali seba samých, aby ste sa zriekli vašich istôt, aby ste sa úplne odovzdali Otcovi, ktorý je na nebesiach, vtedy sa, drahí mladí, radujte a jasajte! Ste na ceste Božieho kráľovstva.“

- -

V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka zo slávenia Nedele Pánovho utrpenia 14. apríla 2019 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne za účasti pútnických skupín mladých z rôznych častí sveta. Kvetná nedeľa sa tradične slávi ako Svetový deň mládeže na diecéznej úrovni.

Jasajúce zástupy pri vstupe do Jeruzalema a Ježišova pokora. Slávnostné výkriky i ukrutná zúrivosť. Toto dvojité tajomstvo každý rok sprevádza vstup do Svätého týždňa, a to vo dvoch momentoch charakteristických pre toto slávenie: v procesii s palmovými a olivovými ratolesťami a potom v slávnostnom prednese príbehu Pašií.

Zapojme sa do tohto diania preniknutého Duchom Svätým, aby sme získali to, o čo sme prosili v modlitbe: aby sme s vierou sprevádzali nášho Spasiteľa na jeho ceste a aby sme tú veľkú náuku, ktorú predstavuje jeho umučenie, mali neustále za vzor života a víťazstva nad zlom.

Ježiš nám ukazuje ako čeliť ťažkým chvíľam a najzákernejším pokušeniam, zachovávajúc si v srdci pokoj, ktorý nie je odstupom, nezraniteľnosťou či nadľudským heroizmom, ale je dôverujúcou odovzdanosťou Otcovi a jeho vôli spásy, života a milosrdenstva; a v celom svojom poslaní prechádzal pokušením „vziať veci do vlastných rúk“, sám si na to zvoliť spôsob a vymaniť sa spod poslušnosti Otcovi. Od začiatku, pri štyridsaťdňovom zápase na púšti, až po koniec, pri umučení, Ježiš odoláva tomuto pokušeniu poslušnou dôverou Otcovi.

Aj dnes, pri svojom vstupe do Jeruzalema, nám Ježiš ukazuje túto cestu. Pretože pri tej udalosti mal Zlý, knieža tohto sveta, v rukách jednu kartu, ktorú chcel dať do hry: kartu triumfalizmu, a Pán odpovedal zotrvaním vo vernosti svojej ceste – ceste pokory.

Triumfalizmus sa snaží priblížiť k cieľu skratkami, falošnými kompromismi. Jeho cieľom je vyviezť sa na voze víťaza. Triumfalizmus žije z gest a slov, ktoré však neprešli taviacou vyhňou kríža; žije z porovnávania sa s ostatnými, posudzujúc ich vždy za horších, nedostatočných, zlyhaných... Rafinovanou formou triumfalizmu je duchovná svetskosť, ktorá je tým najväčším nebezpečenstvom, tým najzákernejším pokušením, ktoré ohrozuje Cirkev (De Lubac). Ježiš zničil triumfalizmus svojím utrpením.

Pán skutočne zdieľal radosť spolu s ľudom, s mladými, ktorí vyvolávali jeho meno vyhlasujúc ho za Kráľa a Mesiáša. Jeho srdce sa tešilo pri pohľade na nadšenie a oslavu chudobných Izraela. Až do tej miery, že tým farizejom, ktorí ho žiadali, aby napomenul svojich učeníkov za ich škandalózne výkriky, odvetil: «Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene» (Lk 19,40). Pokora neznamená negovanie skutočnosti; a Ježiš je skutočne Mesiáš, je skutočne Kráľ.

Zároveň je však Kristovo srdce na inej ceste, na svätej ceste, ktorú poznajú jedine on a Otec: na ceste vedúcej od «božskej prirodzenosti» k «prirodzenosti sluhu», na ceste uponíženia sa v poslušnosti «až na smrť, až na smrť na kríži» (Flp 2,6-8). On vie, že na to, aby dosiahol skutočný triumf, musí dať priestor Bohu; a pre vytvorenie miesta Bohu existuje jediný spôsob: sebazrieknutie, sebavyprázdnenie. Mlčať, modliť sa, pokoriť sa. S krížom, bratia a sestry, sa nedá vyjednávať – buď ho objímeme, alebo ho odmietame. A svojím pokorením sa nám Ježiš chcel otvoriť cestu viery a predísť nás na nej.

Za ním bola ako prvá z ovečiek jeho matka, Mária, prvá učeníčka. Panna Mária a svätí museli trpieť, aby kráčali vo viere a v Božej vôli. Zoči-voči tvrdým a bolestivým udalostiam života, odpovedať s vierou stojí «zvláštnu námahu srdca» (porov. sv. Ján Pavol II., Redemptoris Mater, 17). Je ňou noc viery. Avšak len z tejto noci vzchádza úsvit zmŕtvychvstania. Pod krížom Mária znova premýšľala o slovách, ktorými jej anjel zvestoval jej Syna: «On bude veľký [...]; Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca» (Lk 1,32-33). Mária sa na Golgote nachádza pred totálnym vyvrátením toho prísľubu: jej Syn je v agónii na kríži ako nejaký zločinec. Takto bol triumfalizmus, zničený Ježišovým pokorením, rovnako zničený aj v srdci Matky; obaja vedeli mlčať.

Predídení Máriou, nespočetní svätci a svätice nasledovali Ježiša na ceste pokory a na ceste poslušnosti. Dnes, vo Svetový deň mládeže, chcem pripomenúť to množstvo mladých svätcov a svätíc, osobitne tých „od vedľajších dverí“, ktorých pozná len Boh a ktorých nám chce niekedy s prekvapením odhaliť. Drahí mladí, nehanbite sa ukázať vaše nadšenie pre Ježiša, zakričať, že on žije, že je vaším životom. No zároveň nemajte strach nasledovať ho po ceste kríža. A keď pocítite, že od vás žiada, aby ste sa vzdali seba samých, aby ste sa zriekli vašich istôt, aby ste sa úplne odovzdali Otcovi, ktorý je na nebesiach, vtedy sa, drahí mladí, radujte a jasajte! Ste na ceste Božieho kráľovstva.

Slávnostné jasanie i ukrutná zúrivosť; je úchvatné Ježišovo mlčanie v jeho utrpení, víťazí aj nad pokušením odpovedať, byť „mediálnym“. Vo chvíľach temnosti a veľkého súženia je treba mlčať, mať odvahu mlčať, s podmienkou, aby to bolo mlčanie miernosti a nie mlčanie v zášti. Mlčanlivá miernosť nám dá vyzerať ešte slabšími, ešte viac upokorenými, a vtedy zlý duch naberie odvahu a vyjde z úkrytu. Bude mu treba odporovať v mlčaní, „udržiavajúc si pozíciu“, avšak s tým istým postojom ako mal Ježiš. On vie, že vojna sa odohráva medzi Bohom a kniežaťom tohto sveta a že nejde o to, aby sme siahli po meči, ale zotrvali pokojnými, pevnými vo viere. Nastala Božia hodina. A v hodine, keď Boh vchádza do bitky, ho treba nechať konať. Naše bezpečné miesto bude pod plášťom Svätej Božej Matky. A zatiaľ čo očakávame, že Pán príde a utíši búrku (porov. Mk 4,37-41), naším mlčanlivým svedectvom v modlitbe sebe samým i druhým «zdôvodníme nádej, ktorá je v [nás]» (1 Pt 3,15). Toto nám pomôže žiť vo svätom napätí medzi pamäťou o prísľuboch, realitou zúrivosti prítomnej na kríži a nádejou zmŕtvychvstania.

Preložila: Slovenská redakcia VR

- -

Do Ríma prišlo viacero pútnických skupín z rôznych častí sveta, okrem Talianov aj mládežnícke spoločenstvá z Nemecka či Francúzska a ďalších krajín. Štyri stovky z nich sa zapojili do úvodnej procesie s veľkými palmovými vetvami, v ktorej kráčali aj desiatky kardinálov a biskupov a Svätý Otec s dreveným pastierskym krížom v ruke, sprevádzaný diakonmi.

Palmová procesia s medzinárodnou účasťou

V strede námestia pod obeliskom sa slávenie začalo prednesom evanjelia o Ježišovom slávnostnom vstupe do Jeruzalema na osliatku. Za spevu antifóny a hymnu na počesť Krista Kráľa sa procesia v kruhovom pohybe okolo obelisku pohla k oltáru pred bazilikou. Na jej priečelí dominoval centrálne umiestnený kríž a po bokoch pápežského znaku dva gobelíny zobrazujúce sv. archanjela Michala víťaziaceho nad diablom a sv. Jozefa s Ježiškom na rukách.

Pašie, tento rok z Evanjelia podľa Lukáša, zazneli v čítanej podobe so vstupmi zboru. Svätý Otec po celý čas pašií stál, opierajúc sa o drevený pastorál. Pri slovách o Ježišovom skone na kríži pokľakol spolu s celým zhromaždením.

Spoločné modlitby pri dnešnej slávnosti zazneli v rumunskom, portugalskom, japonskom, francúzskom a čínskom jazyku. Postupne to boli prosby za Svätého Otca a všetkých biskupov, za verejných predstaviteľov všetkých národov sveta, za prenasledovaných kresťanov, za hriešnikov a neveriacich a napokon za mladých.  

Spod priečelia baziliky sprevádzal celú slávnosť spevom vyše 150-členný zbor a orchester Rímskej diecézy spolu so speváckym zborom Sixtínskej kaplnky a zvyčajným liturgickým sprievodným zborom.

Pozdrav mladým pred modlitbou Anjel Pána

Na záver svätej omše, ešte pred spoločnou modlitbou Anjel Pána a apoštolským požehnaním sa pápež František prihovoril prítomným a zároveň všetkým, čo sledovali prenos cez médiá.  

„Drahí bratia a sestry, zdravím všetkých vás, ktorí ste sa zúčastnili na tomto slávení a ktorí ste s v spojení s nami cez rozličné komunikačné prostriedky. Tento pozdrav zahŕňa aj tých mladých, ktorí dnes v kruhu okolo svojich biskupov slávia Deň mládeže v každej diecéze sveta. Drahí mladí, pozývam vás osvojiť si a prežívať v každodennosti usmernenia z čerstvej apoštolskej exhortácie Christus vivit, ovocia synody, do ktorej boli zapojení aj mnohí vaši vrstovníci. V tomto texte každý z vás môže nájsť osožné podnety pre vlastný život a pre spoločnú cestu rastu vo viere a v službe bratom.

V súvise s touto nedeľou by som chcel venovať všetkým vám, ktorí ste sa zišli na Námestí sv. Petra jeden osobitný ruženec. Tieto ružence z olivového dreva boli vyrobené vo Svätej zemi špeciálne pre Svetové stretnutie mladých v Paname, ktoré bolo v januári, a pre dnešný Deň (mládeže). A tak obnovujem moju výzvu mladým i všetkým ostatným, modliť sa za pokoj, a zvlášť za pokoj vo Svätej zemi a na Blízkom východe. A teraz sa obráťme na Pannu Máriu, aby nám pomáhala dobre prežiť Veľký týždeň.“

Svätý Otec sa spolu s veriacimi pomodlil Anjel Pána spolu s modlitbou za zosnulých a udelil im požehnanie.

Na záver, po malej neškodnej spŕške dažďa, sa Svätý Otec vybral medzi veriacich a z papamobilu pozdravil a požehnal všetkých na ploche námestia. Účastníci dnešnej slávnosti si domov odniesli spomenuté ružence, aké dostali aj účastníci nedávnych 34. svetových dní mládeže v Paname s mottom „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024