Citovaný odstavec predniesol arcibiskup Giampaolo Crepaldi, dlhoročný sekretár Pápežskej rady Iustitia et Pax a v súčasnej dobe ordinár Terstu a riaditeľ Observatória katolíckeho sociálneho učenia cirkvi kardinála Van Thuana. Svoju lectio magistralis v milánskom divadle Rosetum (v sobotu 6. apríla) pri akcii venovanej otázkam dnešnej Európy nazval "Európa, proces európskej integrácie, Európska únia: hodnotenie z hľadiska sociálneho učenia cirkvi." Prišiel v nej k záveru, že v tak zásadných otázkach, ako je spoločné dobro, zásada subsidiarity či laickosti štátu sa prax Únie vzďaľuje nielen katolíckej sociálnej náuke, ale tiež európskemu modelu sociálneho života.
Arcibiskup Crepaldi si všíma napríklad bezradosť Európskej únie s poňatím spoločného dobra: nedokáže ho charakterizovať a vníma ho výlučne v utilitárnych kategóriách, čím ho redukuje skôr na dobro štátu alebo politického aparátu. V dôsledku toho môžu niektoré jej činnosti slúžiť nie dobru, ale skôr "spoločnému zlu". Je to napríklad vtedy, keď európske inštitúcie v mene zle ponímaného spoločného dobra, vyvíjajú nátlak na jednotlivé štáty, aby do svojho zákonodarstva zaviedli tzv. nové ľudské práva.
Stále viac problémov má Európska únia aj so zásadou subsidiarity. Začínajúcim Maastrichstským traktátom sa totiž rozvíja smerom k veľkému superštátu. Vážne obavy budí aj otázka laickosti. Únia deklaruje svoju neutralitu vzhľadom na náboženstvo, ale v skutočnosti presadzuje nové náboženstvo ľahostajnosti a "europeizmus" ako absolútnu ideológiu, vnucovanú nadnárodným úradníckym aparátom. Únia chce odstrániť z verejného priestoru všetky odkazy na Absolútno a nereflektuje, že týmto spôsobom sama prikladá svojej politike absolútny význam. Zdôrazňuje zároveň, že kľúčovou vecou je bez diskusie uznanie centrálneho miesta Boha vo svete. To je konštitutívny prvok našej civilizácie, ako to veľakrát Európe pripomínali sv. Ján Pavol II. a Benedikt XVI. - povedal vo svojom príspevku na tému dnešnej Európy arcibiskup Giampaolo Crepaldi.
Svoje vystúpenie uzavrel citáciou francúzského filozofa Étienna Gilsona, ktorý v jednej zo svojich prednášok konštatuje: "Sú takí, ktorí sa snažia dať Európe telo, avšak z čoho bude žiť toto telo, pokiaľ mu nedáme dušu?" Čoskoro však perspektívu prevracia a dodáva: "Až bude telo Európy hotové, dostane svoju dušu, a potom tí, ktorí prídu po nás, až ju uvidia žiť, pochopia, o čo v nej ide". K citátu arcibiskup Crepaldi dodáva len toľko, že problém teda spočíva v tom, aby žila tá pravá Európa.