Vo Zvolene, kam sa presťahoval ako 94-ročný, prežil otec Akvinas posledné aktívne roky svojho života. Konvent sv. Dominika na sídlisku Západ – Tepličky bol jeho poslednou rehoľnou asignáciou.
Príklad jeho nezlomného autentického kňazského života a vytrvalej modlitby sa pre mnohých Zvolenčanov stal veľkým povzbudením. Všetci si ho obľúbili, zvlášť deti, ktoré tak rád s úsmevom požehnával. Kým len mohol, spovedával, mával pravidelné katechézy o duchovnom živote, vyučoval bratov novicov, koncelebroval na konventných sv. omšiach, nevynechával žiadny bod kláštorného programu.
Do formačnej komunity prevažne mladých bratov vnášal skúsenú múdrosť a svedectvo viery, preskúšanej a upevnenej súžením odsúdenia na doživotie, väznenia a prenasledovania. Celé hodiny presedel v klauzúrnej kaplnke, kde často aj zaspal v Otcovom náručí ako jeho obľúbená sv. Terézia z Lisieux.
Vo Zvolene v roku 2015 oslávil aj svoju storočnicu a premenil ju na oslavu Pána, ktorému patrí vďaka za všetko a do ktorého vôle sa nemáme báť celkom odovzdať. Jeho vzácnym hosťom popri stovkách vďačných gratulantov bol vtedy jeho priateľ a spolubrat Dominik kardinál Duka, pražský arcibiskup, ktorý o ňom v homílii povedal, že „statočnosť spojená s pokorou, to je opravdivý obraz duchovnej postavy a to je otec Akvinas.“
Uplynuli vyše štyri roky a kardinál Duka pricestoval do Zvolena opäť, aby tu predsedal zádušnej svätej omši za otca Akvinasa v Kostole sv. Dominika vo Zvolene na sídlisku Západ – Tepličky pri príležitosti jeho pohrebu.
V homílii vyzdvihol Akvinasovu vernú účasť na Kristovom kňazstve, a to aj v podmienkach väznice, kde za každú kňazskú službu „platil znášaním trestu tzv. korekcie – väzením vo väzení.“ V závere príhovoru povedal: „Drahý otec Akvinas, Pán Boh zaplať za Tvoj príklad a za všetko, čo si urobil. Ty si nikdy netúžil po kariére, ty si bol vždy kňazom Ježiša Krista. Deo gratias!“
Samotné pohrebné obrady na začiatku a na konci svätej omše, ako ja na zvolenskom cintoríne, viedol Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup, ktorý pochádza z farnosti Bratislava – Kalvária, kde otec Akvinas pôsobil a bol aj jeho primičným kazateľom. S pátrom Akvinasom sa prišli rozlúčiť aj Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup a Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup. Banskobystrickú diecézu zastupoval generálny vikár Mons. Branislav Koppal a Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku reprezentoval jej predseda P. Václav Hypius CSsR.
Všetkých v úvode privítal P. Damián Mačura OP, provinciál Slovenskej provincie Rehole dominikánov. Brat Damián pripomenul slová sv. Dominika bratom, keď zomieral: „Neplačte, lebo kam idem, tam vám budem užitočnejší, než som bol tu na zemi“ a vyjadril presvedčenie, že tieto slová sa dajú vložiť aj do úst otca Akvinasa, v ktorom sme získali veľkého zástancu – „otec Akvinas prešiel z jednej služby do služby novej. ... Je prirodzené, že cítime smútok, keď sa lúčime s otcom Akvinasom, ale nech nás dnes prežiari aj hlboká kresťanská radosť, radosť z jedného naplneného života, lebo my dnes odprevádzame k Bohu niekoho, kto zomrel v povesti svätosti.“
Prítomní boli aj P. Lukáš Fošum OP, provinciál Českej provincie a P. František Olbert OFM, provinciálny minister Rehole františkánov na Slovensku. Pri sv. omši koncelebrovali a pohrebu sa zúčastnili desiatky rehoľných i diecéznych kňazov a s otcom Akvinasom sa prišli rozlúčiť stovky vďačných veriacich z celého Slovenska. Pohrebná svätá omša v priamom prenose TV LUX bola skutočnou slávnosťou, ako pripomenul otec kardinál Dominik – rozlúčili sme sa s „charakterným kňazom ... človekom jemného ducha, ktorý bol zároveň ako skala, lebo bol človekom Boha.“
Brat Akvinas bol pochovaný ku svojim spolubratom na cintoríne vo Zvolene (časť Zlatý potok). Otec slovenskej dominikánskej rodiny a „slovenský sv. Dominik“ – ako ho nazval P. Ambróz Svatoš OP, provinciál Českej dominikánskej provincie v rokoch 1948–1986 – tak spočinul v srdci Slovenska.
K správe bolo vydané FOTO.
TK KBS informoval fr. Dominik R. Letz OP