Ešte pred odletom prijal pápež František v Dome sv. Marty vo Vatikáne skupinu marockých migrantov, ktorých v Taliansku prichýlila Komunita sv. Egídia. Skupinu tvorenú dvoma rodinami predstavil Svätému Otcovi pápežský almužník kardinál Krajewski.
Z rímskeho letiska Fiumicino odštartoval Airbus 320 spoločnosti Alitalia niečo pred 11. hodinou. Počas viac než trojhodinového letu Svätý Otec telegramom zdraví hlavy troch štátov, ktorých vzdušným pásmom preletí: Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Okrem členov pápežského sprievodu, medzi ktorými sú kard. Parolin, kard. Filoni, Mons. Ayuso a ďalší, je na palube aj 76 novinárov.
Program dvojdňovej pápežovej návštevy krajiny bude sústredený v hlavnom meste Rabat. Toto vyše 1,5 miliónové mesto leží na pobreží Atlantického oceána v severnej časti krajiny. Jeho história siaha až do 3. storočia pred Kristom.
Svätý Otec po viac ako troch hodinách letu pristál na medzinárodnom letisku Rabat-Salé, kam ho prišli privítať kráľ Mohammed VI., ako aj rabatský arcibiskup Mons. Cristóbal López Romer. Po prílete o 14. hodine bol kulisou privítacej ceremónie dážď, ktorý je v tejto krajine vzácny. V letiskovej hale pápeža čakala kytica od dvojice detí v tradičnom odeve, ako aj marocký znak privítania: datle a mandľové mlieko.
Na prvé veľké stretnutie s Maročanmi sa Svätý Otec presunul z letiska automobilom. Priestranstvo Hassanovej veže z 12. storočia, na ktorom absolvoval pápež František v sprievode kráľa privítaciu ceremóniu, pojme 20 tisíc osôb. Je vystavané z mramoru so štvorhrannou vežou obklopenou niekoľkými radmi voľne vztýčených stĺpov. 44-metrová veža je vlastne nedokončeným minaretom, ktorý chcel vystavať v 12. storočí sultán Abu Yusuf Ya`qub al-Mansur, no po jeho smrti sa stavba zastavila. Navyše v roku 1755 prišlo zemetrasenie, ktorého následky boli opravené až v 60. rokoch 20. storočia.
Pri stretnutí pápeža s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru, s bohatou účasťou marockého ľudu zhromaždeného na priestranstve aj napriek dažďu, sa po odznení hymien a pozdrave čestnej stráže ujal slova kráľ Mohammed VI. Postupne prechádzajúc z arabčiny do španielčiny, angličtiny a francúzštiny pripomenul historickú návštevu pápeža sv. Jána Pavla II. v Maroku v roku 1985. Zdôraznil úsilie krajiny o medzináboženské porozumenie medzi moslimami, kresťanmi a židmi a najmä význam výchovy mládeže na predchádzanie radikalizácii a extrémizmu.
Pápež pripomenul 800. výročie stretnutia sv. Františka so sultánom
Svätý Otec začal svoj príhovor arabským pozdravom žičenia pokoja: „As-Salam Alaikum“. Pokračoval v taliančine s arabským prekladom. V príhovore dal dôraz na dialóg, slobodu náboženstva a nezlúčiteľnosť spájania viery v Boha s násilím. Okrem iného uviedol:
„Táto návšteva je pre mňa dôvodom na radosť a vďačnosť, pretože mi umožňuje na prvom mieste objaviť krásy vašej zeme, vášho ľudu a vašich tradícií. Vďačnosť, ktorá sa premieňa na dôležitú príležitosť posilniť medzináboženský dialóg a vzájomné poznanie medzi veriacimi našich dvoch náboženstiev, v čase keď si pripomíname 800. výročie historického stretnutia medzi sv. Františkom z Assisi a sultánom al-Malikom al-Kamilom. Tá prorocká udalosť ukazuje, že odvaha k stretnutiu a podaniu ruky je cestou mieru a harmónie pre ľudstvo - tam, kde extrémizmus a nenávisť spôsobujú rozdelenie a deštrukciu.“
Pápež vyjadril želanie, aby návšteva prispela k budovaniu vzťahov rešpektu, úcty a vzájomnej spolupráce, v duchu Dokumentu o ľudskom bratstve, podpísaného v Abú Zabí pri jeho nedávnej návšteve Spojených arabských emirátov.
„Tu, v tejto zemi, ktorá je prirodzeným mostom medzi Afrikou a Európou, chcem pripomenúť nevyhnutnosť spájať naše sily, aby sme poskytli nový impulz budovaniu solidárnejšieho sveta, sveta viac zainteresovaného do úprimnej, odvážnej a nevyhnutnej snahy o dialóg, ktorý rešpektuje bohatstvá a špecifiká každého národa a každej osoby. Toto je výzva, ktorú sme všetci povolaní prijať, najmä v tomto čase, keď sa niektoré hlasy pokúšajú z rozdielov a vzájomného zneuznania vytvoriť dôvody na rivalitu a rozklad. Na to, aby sme budovali otvorenú, pluralitnú a solidárnu spoločnosť - je podstatné rozvíjať a neustále prijímať za vlastnú kultúru dialógu - ako cestu, po ktorej treba kráčať; spoluprácu ako spôsob konania; vzájomné poznanie ako metódu a kritérium (por. Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. februára 2019).“
Terorizmus je urážkou náboženstva a samotného Boha
Svätý Otec sa v príhovore dotkol aj osobitne dôležitej témy islamistického fundamentalizmu:
„Je naozaj nevyhnutné proti fanatizmu a fundamentalizmu postaviť solidaritu všetkých veriacich, a ako neoceniteľné vzory nášho konania zobrať hodnoty, ktoré sú nám spoločné. V tejto perspektíve som rád, že onedlho navštívim Inštitút Mohammeda VI. pre imámov, kazateľov a kazateľky, ktorý založilo Vaše Veličenstvo s cieľom poskytnúť primeranú a zdravú formáciu - proti všetkým formám extrémizmu, ktoré často vedú k násiliu a k terorizmu a ktoré v každom prípade predstavujú urážku náboženstva a samotného Boha. Vieme, aká nevyhnutná je správna príprava budúcich náboženských lídrov, ak v srdciach nových generácií chceme oživiť skutočný zmysel pre náboženstvo.“
Pápež František spomenul i príspevok kresťanov k porozumeniu v marockej spoločnosti. Konkrétne menoval vytvorenie ekumenického inštitútu Al Mowafaqa v Rabate v roku 2012 z cirkevnej iniciatívy katolíkov i protestantov v Maroku. Cieľom inštitútu je prispievať k podpore ekumenizmu ako aj k dialógu s kultúrou a s islamom.
V súvislosti s dôležitou úlohou náboženstiva pri vytváraní mostov medzi národmi Svätý Otec pripomenul aj medzinárodnú konferenciu o právach náboženských menšín v islamskom svete, ktorá sa uskutočnila v Marrákeši v januári 2016. Pápež ďalej poznamenal:
„Autentický dialóg nás preto pozýva nepodceniť dôležitosť náboženstva pre budovanie mostov medzi ľuďmi a pre schopnosť úspešne čeliť spomenutým výzvam. Naozaj - s rešpektom voči našim rozdielom - viera v Boha nás vedie k tomu, aby sme spoznali vynikajúcu dôstojnosť každého človeka, ako aj jeho neodňateľné práva. (...) Práve preto sú sloboda svedomia a náboženská sloboda - ktorá sa neobmedzuje len na samotnú slobodu kultu, ale musí každému umožniť život podľa vlastného náboženského presvedčenia - neoddeliteľne spojené s ľudskou dôstojnosťou.“
Marrákeš ako miesto konferencií o ekológii a migrácii
Na pôde Maroka Svätý Otec pripomenul aj nedávnu medzinárodnú konferenciu o klimatických zmenách COP 22, ktorá sa konala v Marrákeši v novembri 2016. Skutočné „ekologické obrátenie“ je zamerané na integrálny ľudský rozvoj, podotkol pápež František. Ďalej prešiel k téme migrácie, ktorá v Maroku patrí medzi kľúčové:
„Vážna migračná kríza, ktorej dnes čelíme, je pre všetkých naliehavým apelom, aby hľadali konkrétne prostriedky na odstránenie príčin, ktoré nútia toľkých ľudí opustiť svoje krajiny, svoje rodiny, a žiť neraz na okraji spoločnosti, v odmietaní.“
V tomto bode ocenil pápež František prijatý dokument medzivládnej konferencie o Globálnom pakte zameranom na bezpečnú, zákonitú a regulérnu migráciu, ktorý chce byť vzorom pre celé medzinárodné spoločenstvo. Dodal však, že treba ešte mnoho urobiť od úloh stanovených v tomto dokumente ku konkrétnym skutkom a predovšetkým k zmene postoja voči migrantom: aby sme ich brali ako osoby, a boli im priznané práva a dôstojnosť. A ďalej pokračoval:
„A keď to okolnosti umožnia, budú sa môcť rozhodnúť vrátiť domov - v bezpečných podmienkach, s rešpektom voči ich dôstojnosti a voči ich právam. Ide o jav, ktorý nikdy nenájde riešenie v stavaní múrov, v šírení strachu z druhých alebo v odmietaní pomoci tým, ktorí túžia po legitímnom zlepšení pre seba a pre svoje rodiny. Vieme, že cesta k upevneniu skutočného mieru vedie cez snahu o sociálnu spravodlivosť, ktorá je nevyhnutná pre nápravu ekonomických nerovnováh a politických neporiadkov, ktoré boli vždy principiálnymi faktormi pre napätia a ohrozenia celého ľudstva.“
Katolícka cirkev buduje bratstvo školami otvorenými pre moslimov
Svätý Otec na záver poukázal na príspevok katolíkov k životu krajiny, ktorého významnou súčasťou je služby vzdelávania a výchovy:
„Kresťania sa tešia miestu, ktoré im bolo vytvorené v marockej spoločnosti. Chcú prispievať k budovaniu solidárneho a prosperujúceho národa, majúc na srdci spoločné dobro celého ľudu. Z toho pohľadu, úsilie Katolíckej cirkvi v Maroku, v jej sociálnych dielach a v oblasti vzdelávania prostredníctvom škôl otvorených študentom každého vyznania, náboženstva a pôvodu, vnímam ako významné. Preto, keď ďakujem Bohu za cestu, ktorú sa podarilo prejsť, dovoľte mi povzbudiť katolíkov a kresťanov, aby tu, v Maroku, boli služobníkmi, podporovateľmi a obrancami ľudského bratstva.“
Spolu so záverečným poďakovaním v arabčine „Shukran bi-saf!“ (Veľká vďaka!) pápež František adresoval celému Maroku žičenie ochrany a požehnania všemohúceho, dobrotivého a milosrdného Boha.
- -
V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s marockým ľudom, predstaviteľmi krajiny, občianskej spoločnosti a diplomatickým zborom v sobotu 30. marca 2019 na priestranstve Hassanovej veže v Rabate.
Vaše Veličenstvo, kráľovské Výsosti, ctení predstavitelia Marockého kráľovstva, členovia diplomatického zboru, drahí marockí priatelia, As-Salam Alaikum! (Pokoj vám!)
Som rád, že môžem vstúpiť na pôdu tejto krajiny, ktorá je bohatá na toľké prírodné krásy, opatruje stopy antických civilizácií a svedčí o fascinujúcej histórii. Chcem predovšetkým vyjadriť moju úprimnú a srdečnú vďaku Jeho Veličenstvu Mohammedovi VI. za jeho láskavé pozvanie a vrelé prijatie, ktoré mi v mene celého marockého ľudu prejavil, osobitne za jeho zdvorilé slová, ktoré mi adresoval.
Táto návšteva je pre mňa dôvodom na radosť a vďačnosť, pretože mi umožňuje na prvom mieste objaviť krásy vašej zeme, vášho ľudu a vašich tradícií. Vďačnosť, ktorá sa premieňa na dôležitú príležitosť posilniť medzináboženský dialóg a vzájomné poznanie medzi veriacimi našich dvoch náboženstiev, v čase keď si pripomíname 800. výročie historického stretnutia medzi sv. Františkom z Assisi a sultánom al-Malikom al-Kamilom. Tá prorocká udalosť ukazuje, že odvaha k stretnutiu a podaniu ruky je cestou mieru a harmónie pre ľudstvo - tam, kde extrémizmus a nenávisť spôsobujú rozdelenie a deštrukciu. Okrem toho si želám, aby úcta, rešpekt a spolupráca medzi nami prispeli k prehĺbeniu našich vzťahov úprimného priateľstva, a umožnili tak našim spoločenstvám pripraviť lepšiu budúcnosť pre nové generácie.
Tu, v tejto zemi, ktorá je prirodzeným mostom medzi Afrikou a Európou, chcem pripomenúť nevyhnutnosť spájať naše sily, aby sme poskytli nový impulz budovaniu solidárnejšieho sveta, sveta viac zainteresovaného do úprimnej, odvážnej a nevyhnutnej snahy o dialóg rešpektujúci bohatstvá a špecifiká každého národa a každej osoby. Toto je výzva, ktorú sme všetci povolaní prijať, najmä v tomto čase, keď sa niektoré hlasy pokúšajú z rozdielov a vzájomného zneuznania vytvoriť dôvody na rivalitu a rozklad.
Na to, aby sme budovali otvorenú, pluralitnú a solidárnu spoločnosť, jej zásadne dôležité rozvíjať a neustále si osvojovať: kultúru dialógu ako cestu, po ktorej treba kráčať, spoluprácu ako spôsob konania, a vzájomné poznanie ako metódu a kritérium (por. Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. februára 2019). Toto je cesta, ktorou sme povolaní neúnavne kráčať, aby sme pomohli spoločne prekonať napätia a nepochopenia, masky a stereotypy, ktoré vždy vedú k strachu a k sporom; a otvoriť tak cestu pre ducha osožnej a úctivej spolupráce.
Je naozaj nevyhnutné proti fanatizmu a fundamentalizmu postaviť solidaritu všetkých veriacich, majúc neoceniteľnú oporu pre naše konanie v hodnotách, ktoré sú nám spoločné. V tejto perspektíve som rád, že onedlho navštívim Inštitút Mohammeda VI. pre imámov, kazateľov a kazateľky, ktorý založilo Vaše Veličenstvo s cieľom poskytnúť primeranú a zdravú formáciu proti všetkým formám extrémizmu, ktoré často vedú k násiliu a k terorizmu a ktoré v každom prípade predstavujú urážku náboženstva a samotného Boha. Vieme, aká nevyhnutná je správna príprava budúcich náboženských lídrov, ak v srdciach nových generácií chceme oživiť skutočný zmysel pre náboženstvo.
Autentický dialóg nás preto pozýva nepodceniť dôležitosť náboženského faktoru pre budovanie mostov medzi ľuďmi a pre zdarné čelenie spomenutým výzvam. Totiž, rešpektujúc naše rozdielnosti, viera v Boha nás vedie k uznaniu výsostnej dôstojnosti každého človeka, ako aj jeho neodňateľných práv. Veríme, že Boh stvoril ľudské bytosti rovnocenné v právach, povinnostiach a v dôstojnosti, a že ich povolal žiť ako bratia a sestry a šíriť hodnoty dobra, lásky a pokoja. Práve preto sú sloboda svedomia a náboženská sloboda - ktorá sa neobmedzuje len na samotnú slobodu kultu, ale musí každému umožniť žiť podľa vlastného náboženského presvedčenia - neoddeliteľne spojené s ľudskou dôstojnosťou.
V tomto duchu stále potrebujeme prejsť od jednoduchej tolerancie k rešpektu a k úcte voči druhým. Pretože ide o objavenie a prijatie druhého v osobitosti jeho viery a o vzájomné obohatenie sa rozdielnosťou, vo vzťahu charakterizovanom dobroprajnosťou a úsilím o to, čo môžeme robiť spolu. Takto mienené budovanie mostov medzi ľuďmi - z hľadiska medzináboženského dialógu - si vyžaduje, aby sa prežívalo v znamení družnosti, priateľstva, ba ešte viac, v duchu bratstva.
Medzinárodná konferencia o právach náboženských menšín v islamskom svete, ktorá sa konala v Marrákeši v januári 2016, sa venovala tejto otázke. A teším sa, že umožnila odsúdiť akékoľvek účelové využívanie jedného náboženstva na diskrimináciu alebo napádanie tých druhých, a zdôraznila nevyhnutnosť prekročiť rámec konceptov občianskej príslušnosti a náboženskej menšiny v prospech poňatia osoby, ktoré sa musí stať centrálnym pre všetky právne poriadky.
Za prorocký znak pokladám aj vytvorenie ekumenického inštitútu Al Mowafaqa v Rabate v roku 2012 z katolíckej i protestantskej cirkevnej iniciatívy v Maroku, inštitútu, ktorý chce prispievať k podpore ekumenizmu, ako aj dialógu s kultúrou a s islamom. Táto chvályhodná iniciatíva vyjadruje starostlivosť a vôľu kresťanov žijúcich v tejto krajine budovať mosty, aby dali najavo a slúžili ľudskému bratstvu.
Toto všetko sú snahy, ktoré povedú k zastaveniu «účelového využívania náboženstiev na podnecovanie k nenávisti, násiliu, extrémizmu a slepému fanatizmu a urobia koniec používaniu Božieho mena na ospravedlňovanie činov vraždy, vyhnanstva, terorizmu a útlaku» (Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. februára 2019).
Opravdivý dialóg, ktorý chceme rozvíjať, nás takisto vedie k tomu, aby sme vzali do úvahy svet, v ktorom žijeme, náš spoločný domov. Preto Medzinárodná konferencia o klimatických zmenách COP 22, ktorá sa rovnako konala v Maroku, znovu potvrdila vedomie mnohých národov o nevyhnutnosti chrániť planétu, na ktorej nám Boh dal žiť, a prispievať ku skutočnému ekologickému obráteniu - pre integrálny ľudský rozvoj.
Chcem vyjadriť ocenenie všetkým krokom podniknutým v tejto oblasti a teším sa uskutočňovaniu skutočnej solidarity medzi krajinami a národmi, s cieľom nájsť správne a trvalé riešenia na pohromy, ktoré ohrozujú spoločný dom i samotné prežitie ľudskej rodiny. Len spoločne, v trpezlivom, múdrom, otvorenom a úprimnom dialógu môžeme dúfať, že nájdeme primerané odpovede pre zvrátenie krivky globálneho otepľovania a úspešné vykorenenie chudoby (porov. Encyklika Laudato sí, 175).
Rovnako, vážna migračná kríza, ktorej dnes čelíme, je pre všetkých naliehavým apelom, aby hľadali konkrétne prostriedky na odstránenie príčin, ktoré nútia toľkých ľudí opustiť svoje krajiny, svoje rodiny, a žiť neraz na okraji spoločnosti, v odmietaní. Z tohto pohľadu, práve tu v Maroku minulý december Medzivládna konferencia o Globálnom pakte pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu prijala dokument, ktorý chce byť referenčným bodom pre celé medzinárodné spoločenstvo.
Zároveň je pravdou, že treba ešte mnoho urobiť, najmä preto, že sa treba posunúť od záväzkov prijatých v tomto dokumente, aspoň na morálnej rovine, ku konkrétnym skutkom a predovšetkým k zmene postoja voči migrantom: aby sme ich brali ako osoby, a nie ako čísla, a aby sa v rovine skutkov a v politických rozhodnutiach uznávali ich práva a dôstojnosť. Viete ako veľmi mi leží na srdci osud, často strašný osud týchto osôb, ktoré by zväčša neopustili svoje krajiny, ak by k tomu neboli donútené.
Dúfam, že Maroko, ktoré s veľkou disponibilitou a vynikajúcou pohostinnosťou prijalo túto konferenciu, aj naďalej v medzinárodnom spoločenstve zostane baštou ľudskosti pre migrantov a utečencov, aby títo mohli byť tu a rovnako aj inde prijímaní s ľudskosťou a ochranou, aby sa napomohlo ich situácii a boli dôstojne integrovaní. A keď to okolnosti umožnia, budú sa môcť rozhodnúť vrátiť domov - v bezpečných podmienkach, s rešpektom voči ich dôstojnosti a voči ich právam.
Ide o jav, ktorý nikdy nenájde riešenie v stavaní múrov, v šírení strachu z druhých alebo v odmietaní pomoci tým, ktorí túžia po legitímnom zlepšení pre seba a pre svoje rodiny. Vieme tiež, že cesta k upevneniu skutočného mieru vedie cez úsilie o sociálnu spravodlivosť, ktorá je nevyhnutná pre nápravu ekonomických nerovnováh a politických neporiadkov, ktoré boli vždy hlavnými faktormi napätia a ohrozenia pre celé ľudstvo.
Vaše Veličenstvo a ctení predstavitelia, drahí priatelia! Kresťania sa tešia miestu, ktoré im bolo vytvorené v marockej spoločnosti. Chcú prispievať k budovaniu solidárnej a prosperujúcej krajiny, majúc na srdci spoločné dobro národa. Z toho pohľadu, úsilie Katolíckej cirkvi v Maroku, v jej sociálnych dielach a v oblasti vzdelávania prostredníctvom škôl otvorených študentom každého vyznania, náboženstva a pôvodu, vnímam ako významné. Preto, keď ďakujem Bohu za cestu, ktorú sa podarilo prejsť, dovoľte mi povzbudiť katolíkov a kresťanov, aby tu, v Maroku, boli služobníkmi, podporovateľmi a obrancami ľudského bratstva.
Veličenstvo, vážení predstavitelia, drahí priatelia! Ešte raz vám ďakujem, ako aj celému marockému ľudu, za vaše vrúcne prijatie a za vašu zdvorilú pozornosť. Shukran bi-saf! (Veľká vďaka!) Všemohúci, Milostivý a Milosrdný nech vás chráni a nech požehnáva Maroko! Ďakujem.
Preložili: Martin Kramara / Slovenská redakcia VR
- -
Návšteva mauzólea a stretnutie s kráľovskou rodinou
V počasí so silnejším vetrom sa pápež František presunul pomedzi mávajúce zástupy do blízkeho Mauzólea Mohammeda V., kde po súkromnej prehliadke hrobiek dvoch sultánov zanechal podpis v Čestnej knihe. Mohammed V. je považovaný za „otca moderného marockého národa“. Bol marockým sultánom v období 1927-1953 a po dvojročnom vyhnanstve na Madagaskare sa znovu vrátil ako marocký kráľ v rokoch 1957-1961.
Zaujímavosťou je, že mauzóleum navrhol vietnamský architekt Eric Vo Toan, a to v štýle tradičného marockého umenia. V mauzóleu sa nachádzajú aj hrobky najmladšieho syna Mohammeda V., princa Moulaya Abdellaha (1953-1983), a jeho brata Hassana II., marockého kráľa v rokoch 1961-1999, po ktorom je pomenovaná vyššie spomínaná veža, hlavná starobylá dominanta mesta.
Z mauzólea sa Svätý Otec presunul autom do Kráľovského paláca, architektonického komplexu v tradičnom arabskom štýle so siedmimi bránami a malou mešitou. Marocký kráľ Mohammed VI. je 23. kráľom Alavitskej dynastie, ktorá je pri moci od polovice 18. storočia. 56-ročný kráľ je synom kráľa Hassana II. Jeho manželkou je princezná Lalla Salma, s ktorou majú dve deti.
Spoločná výzva o posvätnosti Jeruzalema
Pri príležitosti návštevy pápeža Františka v Maroku podpísali kráľ Mohammed VI. a Svätý Otec spoločnú výzvu, ktorá uznáva jedinečnosť a posvätnosť Jeruzalema ako spoločného dedičstva ľudstva, osobitne veriacich troch monoteistických náboženstiev.
Vo výzve podpísanej pápežom a marockým kráľom dňa 30. marca 2019 v Kráľovskom paláci v Rabate sa píše:
„Pri príležitosti návštevy Marockého kráľovstva, Jeho Svätosť pápež František a Jeho Veličenstvo kráľ Mohammed VI., uznávajúc jedinečnosť a posvätnosť Jeruzalema (Al Qods Acharif) a majúc na srdci jeho duchovný význam a jeho osobité povolanie ako Mesta pokoja, zdieľajú túto výzvu:
«Veríme, že je dôležité zachovať Sväté mesto Jeruzalem (Al Qods Acharif) ako spoločné dedičstvo ľudstva a predovšetkým pre veriacich troch monoteistických náboženstiev, ako miesto stretnutia a symbol mierového spolunažívania, kde sa pestuje vzájomná úcta a dialóg.
Za týmto účelom sa musí zachovať a podporovať špecifický mnohonáboženský charakter, duchovný rozmer a osobitá kultúrna identita Jeruzalema (Al-Qods Acharif).
V tomto zmysle žičíme tomu, aby vo Svätom meste bola zaručená plná sloboda prístupu veriacich troch
monoteistických náboženstiev a právo každého z nich vykonávať tam vlastný kult, a takto bude z Jeruzalema (Al Qods Acharif) vystupovať od ich veriacich modlitba k Bohu, Stvoriteľovi všetkých, za pokojnú budúcnosť a bratstvo na zemi».“
Návštevy školy pre imámov
Program apoštolskej cesty s mottom „Služobník nádeje“ pokračoval návštevou vzdelávacieho strediska pre imámov, kazateľov a kazateľky. Svätý Otec tentoraz nevystúpil s oficiálnym príhovorom, ten bol vyhradený pre ministra pre náboženské záležitosti. Pápež František si vypočul aj dve svedectvá od študentov inštitútu, jedného pochádzajúceho z Európy a druhého z Afriky.
Večer už Svätého Otca čakalo stretnutie s migrantami, o ktorých sa stará Rabatská diecézna Charita.
- -
Uvádzame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri stretnutí s migrantmi v Maroku v sídle Diecéznej charity v Rabate v sobotu 30. marca 2019.
Drahí priatelia,
som veľmi rád, že mám túto možnosť stretnúť sa s vami počas mojej návštevy Marockého kráľovstva. Je to pre mňa opätovná príležitosť vyjadriť svoju blízkosť všetkým vám a spolu s vami čeliť tejto veľkej a závažnej rane, ktorá sužuje 21. storočie od jeho začiatku. Táto rana volá do neba. My ale nechceme, aby našou reakciou boli ľahostajnosť a mlčanie (porov. Ex 3,7). Tým viac, keď zisťujeme, že sú tu milióny utečencov a ostatných nútených migrantov, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu, bez počítania obetí obchodovania s ľuďmi a nových foriem otroctva v rukách zločineckých organizácií. Nikto nemôže zostať ľahostajný voči tejto bolesti.
Ďakujem Mons. Santiagovi za jeho slová privítania a za nasadenie Cirkvi v službe migrantom. Ďakujem tiež Jacksonovi za jeho svedectvo; ďakujem všetkým vám, migrantom a členom združení na ich pomoc, ktorí ste sa tu dnes poobede zišli, aby sme posilnili putá medzi nami a pokračovali v úsilí o zabezpečovanie dôstojných životných podmienok pre všetkých. A ďakujem deťom! Tie sú nádejou. Za ne musíme bojovať, v ich prospech. Ony majú právo, právo na život, právo na dôstojnosť. Bojujme za ne. Všetci sme povolaní odpovedať na početné výzvy, ktoré prináša súčasná migrácia, a to veľkodušne, pohotovo, múdro a prezieravo, každý podľa svojich možností (porov. Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2018).
Pred niekoľkými mesiacmi sa tu v Maroku uskutočnila Medzivládna konferencia v Marrákeši, ktorá ratifikovala prijatie Globálneho paktu o bezpečnej, usporiadanej a regulovanej migrácii. „Dohoda o migrácii tvorí dôležitý krok vpred pre medzinárodné spoločenstvo, ktoré v rámci Spojených národov po prvýkrát na multilaterálnej úrovni rieši túto tému vo významnom dokumente,“ (Príhovor k diplomatickému zboru akreditovanému pri Svätej stolici, 7. januára 2019).
Tento Pakt umožňuje uznať a uvedomiť si, že „nejde iba o migrantov“ (porov. Téma Svetového dňa migrantov a utečencov 2019), akoby ich životy boli niečím cudzím či okrajovým, s čím zvyšok spoločnosti nemá nič spoločné. Akoby ich kvalita ako osôb majúcich práva zostala „pozastavená“ z dôvodu ich aktuálnej situácie; „v skutočnosti migranta nerobí viac človekom alebo menej človekom to, či sa zdržiava na tej či na onej strane hraníc“ (Príhovor Jeho Veličenstva kráľa Maroka na Medzivládnej konferencii o migrácii, Marrákeš, 10. decembra 2018).
To, čo je tu v hre, je tvár, akú chceme ako spoločnosť mať, a hodnota každého života. Urobilo sa veľa pozitívnych krokov vpred v rôznych oblastiach, najmä v rozvinutých spoločnostiach, ale nemôžeme zabúdať, že progres našich národov nemožno merať iba podľa technologického či ekonomického rozvoja. Závisí predovšetkým od toho, ako sme schopní nechať sa pohnúť a rozcítiť človekom, ktorý klope na naše dvere a svojím pohľadom kompromituje a rúca autoritu všetkých falošných bôžikov, ktorí držia v šachu a zotročujú život; bôžikov, ktorí sľubujú iluzórne a prchavé šťastie, budované bokom od reality a od utrpenia druhých. Akým pustým a nehostinným sa stáva nejaké mesto, keď stratí schopnosť súcitu! Stáva sa spoločnosťou bez srdca... neplodnou matkou. Vy nie ste na okraji, ste v strede srdca Cirkvi.
Chcem ponúknuť štyri slovesá – prijať, ochraňovať, pozdvihovať a integrovať – aby sa tí, čo chcú napomáhať skonkretizovaniu a zreálňovaniu tohto spojenectva, mohli skôr múdro zapojiť, než mlčať, skôr prísť na pomoc než sa izolovať, skôr budovať než opúšťať.
Drahí priatelia, chcem tu zdôrazniť dôležitosť, ktorú v sebe majú tieto štyri slová. Tvoria určitý vzťažný rámec pre všetkých. Skutočne, toto úsilie sa dotýka všetkých nás – hoci rozličným spôsobom, no dotýka sa všetkých – a všetci sme potrební k zabezpečeniu dôstojnejšieho, bezpečnejšieho a solidárnejšieho života. Rád si predstavujem, že prvým dobrovoľníkom, asistentom, záchrancom, priateľom migranta je iný migrant, ktorý z vlastnej skúsenosti pozná utrpenie cesty. Nemožno si predstavovať nejaké veľké prínosné stratégie schopné prinavrátiť človeku dôstojnosť, ktoré by sa však obmedzovali iba na sociálnu pomoc migrantov. Tá je nevyhnutná, ale nestačí. Je potrebné, aby ste sa vy, migranti, cítili prvými protagonistami a zodpovednými v celom tohto procese.
Tieto štyri slovesá môžu pomôcť uskutočniť zmluvy, ktoré dokážu spätne získavať priestory pre prijímanie, ochranu, pozdvihnutie a integráciu. Ináč povedané, priestory dávajúce dôstojnosť.
„Berúc do úvahy aktuálny scenár, prijímať predovšetkým znamená ponúknuť migrantom a utečencom väčšie možnosti bezpečného a legálneho vstupu do cieľových krajín“ (Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2018). Rozšírenie pravidelných migračných ciest je v skutočnosti jedným z hlavných cieľov Globálneho paktu. Spoločné úsilie v tejto veci je nevyhnutné pre to, aby sa nedával priestor „obchodníkom s ľudským mäsom“, ktorí ťažia zo snov a potrieb migrantov. Kým sa toto úsilie úplne nezrealizuje, bude treba čeliť ťaživej realite neregulárnych tokov so spravodlivosťou, solidárnosťou a milosrdenstvom. Formy kolektívneho vylúčenia, ktoré neumožňujú korektné riešenie osobitých prípadov, sa nemajú prijímať. Naopak, musia sa podporovať a zjednodušiť procesy mimoriadnej legalizácie, najmä v prípade rodín a mladistvých.
Ochraňovať znamená zaistiť ochranu „práv a dôstojnosti migrantov a utečencov, nezávisle od ich migrantského statusu“ (Tamtiež). Keď sa pozrieme na skutočnosť v tomto regióne, ochranu je treba zabezpečovať predovšetkým na migračných trasách, ktoré sú žiaľ často dejiskom násilností, vykorisťovania a zneužívania každého druhu. Zdá sa, že je tu tiež potrebné zamerať osobitnú pozornosť na migrantov, ktorí sú v situácii veľkej zraniteľnosti, na početných mladistvých bez sprievodu a na ženy. Je zásadne dôležité môcť všetkým zabezpečiť adekvátnu medicínsku, psychologickú a sociálnu starostlivosť, a tak navrátiť dôstojnosť tým, čo ju po ceste stratili; tak ako to obetavo robia pracovníci tohto zariadenia. Medzi vami sú niektorí, ktorí môžu dosvedčiť, ako dôležité sú tieto služby ochrany, dodávajúce nádej počas pobytu v hostiteľských krajinách, ktoré sa ich ujali.
Pozdvihovať značí zaisťovať všetkým, migrantom i miestnym, možnosť nachádzať bezpečné miesto, kde sa môžu celkovo realizovať. Takéto pozdvihnutie začína rozpoznaním toho, že nikto nie je ľudským odpadom, ale je nositeľom osobnostného, kultúrneho a profesionálneho bohatstva, ktoré môže priniesť veľkú hodnotu tam, kde sa nachádza. Prijímajúce spoločnosti tým budú obohatené, ak vedia čo najlepšie valorizovať príspevok migrantov, predchádzajúc každej forme diskriminácie a xenofóbneho myslenia. Budú ich živo povzbudzovať k osvojeniu si miestneho jazyka ako dôležitého nositeľa interkultúrnej komunikácie, ako aj ku každej pozitívnej forme nadobúdania pocitu zodpovednosti voči hostiteľskej spoločnosti, učiac sa úcte k ľuďom a rešpektovaniu spoločenských vzťahov, zákonov a kultúry, čím sa výraznejšie prispeje k integrálnemu rozvoju všetkých.
Nezabúdajme však na to, že ľudské pozdvihnutie migrantov a ich rodín sa začína aj od spoločnosti, odkiaľ pochádzajú; tam, kde má byť zabezpečené spolu s právom emigrovať aj právo nebyť donútenými k migrácii, t. j. právo mať vo vlasti podmienky umožňujúce dôstojný život. Vážim si a povzbudzujem úsilie programov medzinárodnej spolupráce a transnacionálneho rozvoja, bez postranných záujmov, do ktorých sú migranti zapojení ako hlavní protagonisti (porov. Príhovor k účastníkom medzinárodného fóra o „migrácii a mieri“, 21. februára 2017).
Pod integrovaním sa rozumie angažovanosť v procese, ktorý doceňuje kultúrne dedičstvo zároveň prijímajúceho spoločenstva ako aj samotných migrantov, vytvárajúc tak interkultúrnu a otvorenú spoločnosť. Vieme, že vôbec nie je ľahké vstúpiť do kultúry, ktorá nám je cudzia – tak pre prišelca, ako aj pre hostiteľa –, vcítiť sa do kože osôb, ktoré sú od nás úplne odlišné, pochopiť ich myslenie a skúsenosť. Takto častokrát odmietame stretnúť sa inými a budujeme si obranné bariéry (porov. Homília vo Svetový deň migrantov a utečencov, 14. januára 2018). Integrovať si teda vyžaduje nenechať sa podmieňovať strachmi a nevedomosťou.
Je pred nami cesta, ktorú nám treba prejsť spoločne, ako skutoční spoločníci na ceste, ktorá zaväzuje všetkých, migrantov i miestnych, k budovaniu miest, ktoré budú pohostinné, pluralitné a pozorné k interkultúrnym procesom, miesta schopné doceniť bohatstvo rozdielnosti pri stretnutí s druhým. Aj v tomto prípade môžu mnohí z vás osobne dosvedčiť, ako dôležité je takéto úsilie.
Drahí priatelia migranti, Cirkev si je vedomá utrpenia, ktoré poznačuje vašu cestu a trpí ním spolu s vami. Keď k vám prichádza vo vašich tak rozličných situáciách, chce pripomínať, že Boh chce, aby sme my všetci opravdivo žili. Cirkev túži stáť po vašom boku a vytvárať spolu s vami to, čo je pre váš život najlepšie. Lebo každý človek má právo žiť, každý človek má právo mať sny a môcť si nájsť svoje správne miesto v našom „spoločnom domove“! Každý človek má právo na budúcnosť.
Chcem ešte vyjadriť svoju vďaku všetkým, ktorí sa dali do služby migrantom a utečencom na celom svete, a dnes zvlášť vám, pracovníkom Charity, ktorí máte tú česť prejavovať milosrdnú lásku Boha toľkým našim bratom a sestrám v mene celej Cirkvi. Ďakujem rovnako aj všetkým partnerským organizáciám. Vy dobre viete a zažívate, že pre kresťana „nejde iba o migrantov“, ale že to sám Kristus klope na naše dvere.
Pán, ktorý počas svojho pozemského života sám na vlastnej koži zažil utrpenie exilu, nech každého z vás požehnáva, nech vám udelí potrebnú silu, aby vás nič neodradilo a aby ste boli jeden pre druhého „bezpečným prístavom“ prijatia.
Ďakujem!
Preložila: Slovenská redakcia VR
- -
Nedeľu Svätý Otec začne návštevou sociálneho centra, ktoré vedú Milosrdné sestry sv. Vincenta a v Rabatskej katedrále sa stretne s kňazmi, zasvätenými osobami a s členmi Ekumenickej rady cirkví. Popoludní bude celebrovať svätú omšu na štadióne, po ktorej sa rozlúči s krajinou.