Otec Stachera, pôsobiaci v Severnej Afrike takmer dvadsať rokov, vysvetľuje, že kresťania sú tolerovaní, ale nemajú plné občianske práva. Katolícku komunitu v Maroku tvoria prevažne zahraniční pracovníci, študenti zo subsaharskej Afriky a migranti, hovorí pre Vatikánsky rozhlas poľský františkán:
"Cirkev v Maroku tvoria predovšetkým ľudia, ktorí sem prichádzajú. Miestni obyvatelia nesmú prestúpiť na kresťanstvo. Prozelytizmus je zakázaný zákonom i ústavou. Za hlásanie evanjelia hrozia väzením. Apostáza sa trestá pokutou alebo väznením. Ale predovšetkým spoločnosť vôbec neberie do úvahy, že by niekto z miestnych kruhov mohol opustiť moslimskú vieru. Preto sú dnešní kresťania predovšetkým ľudia prichádzajúci za prácou. Maroko sa svižne rozvája, je tu veľa podnikov a fabrík. Zaujímavé je, že Francúzi a Španieli, ktorí tu pracujú, sa často približujú cirkvi. Blízkosť islamu akoby v nich vyvolávala volanie po Bohu v ich živote a prichádzajú do kostola. Existuje tiež podzemná marocká cirkev, ktorú tvoria prevažne protestanti. Sú pomerne agresívni vo vyhľadávaní adeptov, Katolícka cirkev to neakceptuje. My ľudí sprevádzame, rešpektujeme zákony tejto krajiny a skrátka sme tu. Ide o proces bytia s ľuďmi. Každý má svoju cestu."
Otec Stachera zdôrazňuje, že poslaním cirkvi v Maroku je predovšetkým dialóg života a diela milosrdenstva. Takmer pri každom kostole v tejto krajine sa organizuje pomoc pre deti ulice, chorých, chudobných a migrantov.
"Cirkev vedie školy okrem iného pre postihnuté a hluchonemé deti, ale tiež psychiatrickú nemocnicu. Veľmi cenené je centrum pre dievčatá ohrozené prostitúciou. Polícia privádza dievčatá z disfunkčných rodín alebo priamo z ulice a zvereje ich nám. Pri najstaršom kostole v Tangere vedú Misionárky lásky dom pre tehotné ženy a matky v ťažkej situácii. František navštívi tiež centrum sestier vincentiek, kde sestry vedú robotnícku školu a spravujú nemocnice pre tých, ktorí utrpeli ťažké popáleniny, jedinú tohto druhu v celom Maroku. Pri každej františkánskej misii pôsobia tiež výchovné centrá, všetko v spolupráci s moslimami. Cirkev tiež spravuje 12 učilíšť pre moslimov. Riaditeľom je biskup, ale celý personál a všetci žiaci sú moslimovia. Sledujeme oficiálny program výučby, ale vdychujeme mu kresťanského ducha. Je to dialóg milosrdných skutkov a týmto spôsobom je evanjelium odovzdávané životom, a nielen slovom."
Otec Symeon Stachera zdôrazňuje, že vďaka púti pápeža Františka začínajú moslimovia zisťovať, že kresťanstvo bolo v tejto krajine dávno pred tým, než vznikol islam. Slúži tomu okrem iného aj výstava zorganizovaná ministerstvo kultúry na tému prítomnosti kresťanov v Maroku, dodáva poľský františkán.