Lídrov cirkvi privítal predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský (video 1). Zdôraznil, že keď uvažoval nad tým, ako zhodnotiť situáciu Katolíckej cirkvi na Slovensku, uvedomil si, že tém a oblastí o ktorých treba hovoriť, je veľmi veľa. Žijeme totiž v dobe virtuálneho sveta a globálnej výmeny informácií, kde jedna udalosť strieda druhú, sme presýtení informáciami, často už nemáme ani síl, ani schopností ich všetky absorbovať a uvedomovať si ich význam, podotkol. Pokračoval, že hovoriť dnes o situácii Katolíckej cirkvi na Slovensku znamená "podstúpiť riziko", že nebude vo všetkom pochopený, ani prijatý. V úvode vyslovil radosť z "toľkých dobrých, statočných veriacich, ktorí sa denne usilujú zostať verní Bohu a Cirkvi" a ktorí "denne" podstupujú "mnohé obety, zápasia so svojimi slabosťami a robia tak veľa pre svoju rodinu, deti, blízkych, starých a chorých, pre farnosť, pre núdznych, pre ochranu života, pre zmierenie, ekumenický dialóg, pre deti a mládež, pre evanjelizáciu".
Ocenil tichú prácu "statočných otcov a matiek a starých rodičov", ktorí pracujú na svojej spáse a spáse tých, ktorí im boli zverení. "Bez nich, bez ich obiet a úsilia, bez námahy starých a chorých, by sme tu neboli. Ak je Katolícka cirkev na Slovensku stále živým spoločenstvom, tak je to vďaka všetkým tým, ktorí dennodenne vo všetkej poctivosti žijú svoju vieru a sú spojení s Kristom v Eucharistii. "Ak chceme rásť vo viere a hľadať primerané odpovede na aktuálne spoločenské problémy, na prvom mieste musíme prehlbovať vlastnú katolícku identitu. Tá spočíva nielen v prehlbovaní duchovného života, modlitbe a prijímaní sviatostí, ale aj vo vzdelávaní sa, v systematickom poznávaní našich ťažkostí z pohľadu viery. Táto duchovná identita je veľmi dôležitá, nie je prídavkom k iným činnostiam, ktoré robíme. Skutočnosť, že som katolíkom, je pre mňa fundamentálna, čo znamená, že všetko, čo robím a ako zmýšľam, by malo byť inšpirované alebo podopreté mojou vierou," uviedol arcibiskup Zvolenský.
Pri budovaní a prehlbovaní katolíckej identity by sme si podľa slov arcibiskupa mali uvedomiť, že je potrebné vyhnúť sa dvom extrémom. Povedal, že oba sú prítomné "v našom spoločenstve". Jeden postoj spočíva v odmietaní všetkého nového alebo v tom, že apriori to čo sa deje okolo nás považujeme za zlé alebo v presvedčení, že nás stále niekto ohrozuje alebo na nás útočí. Za oveľa rozšírenejší extrém však označil nekritickú otvorenosť. "Z nevedomosti alebo falošnej solidarity. V tomto prípade nájdeme príkladov oveľa viac," povedal predseda KBS. Ako príklad uviedol napríklad rodinu, ktorá nedokáže svojim deťom odovzdať postoj, že žiť spolu v jednej domácnosti bez sobáša je hriech. Špeciálne to tiež podľa neho vidieť v prostredí sociálnych sietí: neustále sa vytvára tlak, aby boli určité názory prijaté; a keď nie sú, tí, čo to odmietnu, buď čelia výsmechu alebo urážkam, poznamenal vo svojom úvodnom vystúpení pred lídrami cirkvi arcibiskup Zvolenský.
"Ak hľadáme spôsob, ako posilniť duchovnú imunitu, aby sme tomuto druhému extrému dokázali čeliť, je len jedna možnosť: začleniť sa do spoločenstva," uviedol. Za veľkú tému dneška ďalej označil pastoráciu rodín. "Z vlastného okolia dobre vieme, že rozpadnutých rodín alebo rodín v kríze je veľmi veľa. Rovnako je príliš veľa detí, ktoré vyrastajú len s jedným z rodičov. Do tohto prostredia musíme neustále vstupovať a ponúkať členom takejto rodiny našu pomoc a porozumenie, od praktických vecí až po sprevádzanie vo viere. V rodinách, ktoré prežívajú veľké ťažkosti, je oveľa zložitejšie odovzdávať dar viery a ak sa to predsa deje, často nie je dôveryhodné. Preto treba oceniť všetky iniciatívy, či u laikov, zasvätených alebo v diecéznom klére, ktorí sa takýmto rodinám venujú. Bolo by veľkým prínosom, keby aspoň vo veľkých mestách jestvovali centrá pre rodinu, ktoré by jej členom napomáhali prekonávať zložité životné situácie," povedal predseda biskupskej konferencie.
Významnú rolu pri odovzdávaní viery v rodine a vo farnosti podľa jeho slov zohrávajú školy, osobitne tie cirkevné. "Dobrý katechéta alebo aj učiteľ hocijakého predmetu, ktorý žije podľa viery, môže svojich žiakov v mnohom usmerniť a byť pre nich druhou mamou či otcom. Cirkevné školy sú pre nás významné aj z toho dôvodu, že ponúkajú komplexnú katolícku formáciu, čo na ostatných školách možné nie je. Navyše pri liberalizácii spoločenského prostredia je možné, že tieto školy sa môžu stať jediným miestom, kde naše deti nebudú vystavené náukam, ktoré môžu byť v rozpore s našou vierou," pripomenul. "Ak totiž chceme, aby v budúcich desaťročiach túto krajinu riadili vzdelaní a odborne zdatní kresťania, potrebujeme viac investovať do ich prípravy a vzdelávania na všetkých stupňoch. Bolo by fajn mať elitné katolícke školy, z ktorých by vychádzali duchovne a ľudsky zrelí a odborne zdatní absolventi pripravení prebrať na seba v spoločnosti časom spoločenské úlohy," uviedol.
V súvislosti s pôsobením Katolíckej cirkvi v spoločnosti vysvetlil niektoré tézy, "ktorými sa riadime". Jednou z oblastí, ktorú vybral, je verejný a politický život. "Dnes platí, že komunikujeme a diskutujeme s každým, kto je ochotný vypočuť si naše argumenty. Nemáme „privilegovanú“ politickú stranu, aj keď je stále pravdou, že niektoré pre svoj postoj k sociálnej náuke Cirkvi sú nám bližšie. Toto je aj prípad Slovenska, kde nájdeme katolíkov fakticky vo všetkých významných politických stranách. Preto sme radi, ak sa niektorá strana alebo politik prihlásia ku kresťanským hodnotám," uviedol a zároveň povedal, že v súčasnosti pozorujeme, že kresťania sú v súčasnosti politicky veľmi rozštiepení a jestvuje hrozba, že po ďalších parlamentných voľbách opäť nebude v parlamente žiaden subjekt, ktorý by kresťanskej demokracii zodpovedal. "Tento aktuálny obraz nikoho neteší," dodal a povzbudil laikov k väčšej angažovanosti a budovaniu jednoty.
"Aj keď vo verejnom živote s mnohými vecami nie sme spokojní: trápi nás stav zdravotníctva a školstva alebo korupcia, predsa len v niektorých oblastiach badáme istý pokrok. Sú to témy ochrany života a téma rodiny. Pre ľudí v sekulárnej spoločnosti možno o tom hovoríme až príliš, ale výsledkom tejto našej angažovanosti je zreteľná senzibilizácia verejnej mienky. Téma ochrany života sa totiž vôbec netýka len počatých detí, lebo od nášho postoja k takýmto deťom bytostne závisí aj vzťah k životu ako takému. Čím viac budeme vnímať ľudskú dôstojnosť nenarodeného života, tým menej budeme čeliť pokusom o zavedenie napríklad eutanázie a tým viac bude spoločnosť slušnou. Pre túto senzibilizáciu, ale aj pre mobilizáciu, duchovnú aj fyzickú, majú veľký zmysel národné pochody za život. Ten tretí sa uskutoční v septembri v Bratislave a už teraz sme všetci srdečne pozvaní. Oveľa viac sa hovorí o rodinnej politike, možno nedokonale, možno aj z vypočítavosti, ale hovorí sa o nej a to je dôležité," uviedol.
Arcibiskup Zvolenský sa v závere dotkol aj témy sexuálneho zneužívania. Priznal, že ani Slovensko od týchto prípadov nebolo uchránené. Všetkých však ubezpečil, že na úrovni KBS prijali tak smernicu, ktorá upresňuje, ako takéto prípady riešiť, ale aj kódex pastoračného pracovníka a vytvorili osobitnú komisiu, ktorá má nad zachovávaním týchto procedúr dozerať. "Všetci cítime veľkú bolesť z každého prípadu sexuálneho zneužívania. Tu platí, že na prvom mieste chceme pomôcť obetiam a vytvoriť atmosféru, aby sa obete nebáli o takýchto prípadoch hovoriť, ak sa naozaj stali. Veľmi nám totiž záleží, aby Katolícka cirkev bola naďalej považovaná za bezpečné miesto pre deti a mládež," povedal vo svojom príhovore, v závere ktorého poďakoval prítomným za ich vernosť Bohu a cirkvi. Zároveň ich pozval k vzájomnej modlitbe a prejaveniu úcty, dôvery, porozumenia a lásky. "Sme všetci súčasťou tohto spoločenstva, preto si navzájom pomáhajme, povzbudzujme sa a najmä sa za seba navzájom modlime," dodal.
Už IV. stretnutie biskupov, zasvätených a laikov nadviazalo na tri predošlé podujatia, ktoré sa konali v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici - Badíne a na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Aj tentoraz ju zorganizoval Sekretariát KBS. V programe boli aj spoločné ranné chvály, svätá omša a neformálne diskusie. Po prvom príhovore sa konala panelová diskusia. Hosťami Pavla Rábaru z Konzervatívneho denníka Postoj boli Gabriel Hunčaga, Dana Čahojová a Juraj Šúst. V druhom bloku hovoril o pastorácii mládeže a povolaní žilinský biskup Mons. Tomáš Galis (video 2), predseda Rady pre mládež a univerzity KBS a program ukončila panelová diskusia s hosťami. O mladých hovoril Mons. Marek Forgáč, Helena Jánošíková a Mário Tomášik. Diskusiu moderoval hovorca KBS Martin Kramara.
K správe bolo vydané FOTO.