Ladislav Hanus sa narodil 26. februára 1907 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1928 prišiel ako seminarista na Vysokú školu bohosloveckú v Spišskej Kapitule. Na duchovné a intelektuálne formovanie Ladislava Hanusa malo rozhodujúci vplyv štúdium na univerzite v Innsbrucku, kde stretol významného teológa 20. storočia Romana Guardiniho. Po štúdiu v Innsbrucku sa stal kňazom v roku 1932 a pôsobil ako kaplán na viacerých miestach. Neskôr prednášal na Spišskej Kapitule morálnu teológiu, sociológiu a sakrálne umenie. Redigoval časopisy Kultúra, Obroda a Verbum. Po násilnej likvidácii seminára sa rok ukrýval, no v roku 1952 bol odsúdený na 15 rokov za „vlastizradu“. Po prepustení v roku 1965 mohol pracovať len ako kurič v Dúbravke. Do pastorácie sa dostal až v roku 1968. Bol farárom v Kvačanoch, neskôr v Hybiach. Posledných desať rokov života strávil na odpočinku v Ružomberku. Ladislav Hanus zomrel 7. marca 1994 v Ružomberku, kde je aj pochovaný.
Jeho program kresťanského univerzalizmu a kultúrneho pluralizmu prispel k obrane slobody a demokracie na Slovensku práve počas komunizmu, keď boli tieto hodnoty takmer zlikvidované. Poslaniu náboženstva i Európy dal nový rozmer, keď ich oba postavil do pozície zodpovednosti za šírenie, prehlbovanie a upevňovanie skutočnej slobody a ľudskosti. Napísal viaceré knihy, ako napr. Rozhľadenie (1943), Princípy kresťanskej morálky (1982), Kostol ako symbol (vydané v roku 1995). Jeho dielo bolo však opäť sprístupnené širokej verejnosti až po páde komunistického režimu. Pápež Ján Pavol II. mu udelil čestný titul pápežský prelát a jeho život a dielo ocenila aj Katolícka univerzita v Ružomberku čestným titulom doctor honoris causa in memoriam dňa 25. mája 2005.
Zdroj: Katolícka univerzita v Ružomberku