Od roku 1937 bol katechétom a profesorom náboženstva v Kežmarku. V rokoch 1938-1950 prednášal ako profesor morálky, sociológie a sakrálneho umenia v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule. Slovenský kultúrny život v štyridsiatych rokoch Hanus obohatil aj redigovaním popredných kultúrnych časopisov (Kultúra, Obroda a Verbum). Mimoriadne významné sú z tohto obdobia aj hanusovské preklady R. M. Rilkeho a P. Lipperta.
Štátna moc v roku 1950 Spišský seminár násilne zatvorila. Tento rok zároveň znamenal koniec verejného vedeckého pôsobenia profesora Hanusa (1938 – 1950). V roku 1952 bol pozbavený aj občianskej a ľudskej slobody, nakoľko ho zatkli a neoprávnene odsúdili na pätnásť rokov väzenia občianskej a ľudskej slobody, za údajnú protištátnu činnosť. Trinásť rokov si odsedel vo väzniciach. Po návrate v roku 1965 (ešte bez občianskych práv a ako kurič v Bratislave) prednášal na súkromných filozofických a kultúrnych bratislavských sympóziách.
Od roku 1968 pôsobil ako farár v Kvačanoch a od roku 1974 v Hybiach. Posledných desať rokov svojho života prežil ako dôchodca v Ružomberku, kde 7. marca 1994 zomiera a 14. marca 1994 bol pochovaný na ružomberskom cintoríne. Na podnet Literárneho informačného centra bol Ladislav Hanus ako osobnosť európskej kultúry a európskeho filozofického myslenia zaradený do kalendára celosvetových kultúrnych výročí UNESCO na roky 2006-2007.
Jeho významné dielo a bohatú publicistickú činnosť ocenilo niekoľko inštitúcii výraznými oceneniami. V druhej časti sa vedecko-pedagogická pracovníčka VÚ LH venovala už samotnému dielu filozofa a teológa. Jeho tvorba predstavuje niekoľko doteraz nepublikovaných monografií a vyše 200 oficiálne alebo v samizdatoch publikovaných článkov a štúdií. Jeho monografická tvorba zahŕňa práce z oblasti filozofie, kultúry, sakrálneho umenia a architektúry, cirkevnú problematiku a tri memoárové portréty.
Poznámka: Archív TK KBS