Po kladnej odpovedi spolu s pátrami Sportellim, Mazzinim a Villanim pripravil „Prehľad regúl“ a v prvom článku myšlienku Kongregácie opísal takto: „Jediným cieľom bude nasledovať príklad nášho Spasiteľa Ježiša Krista v ohlasovaní Božieho slova chudobným, ako sám o sebe povedal: poslal ma hlásať evanjelium chudobným.“ Na začiatku novembra 1748 priniesli páter Andrea Villani a brat Francesco Tartaglione do Ríma dokumenty potrebné pre začatie rokovaní o schválení reguly.
Po mnohých úpravách vrátane zmeny prvého názvu kongregácie z „Najsvätejšieho Spasiteľa“ na „Najsvätejšieho Vykupiteľa“ Vatikánska Kongregácia koncilu vydala kladné stanovisko a poslala výsledok pápežovi. Pápež Benedikt XIV. apoštolským listom „Ad pastoralis dignitatis fastigium“ schválil 25. februára 1749 Kongregáciu Redemptoristov i jej regulu. Pápežské schválenie prispelo k zvýšeniu počtu povolaní do nového inštitútu.
Svätý Alfonz de Liguori založil Kongregáciu v Scale pri Neapole 9. novembra 1732 a chcel, aby cieľom nového spoločenstva bolo prinášať radostnú zvesť hojného vykúpenia najopustenejším. Na jeho realizáciu vypracoval zakladateľ redemptoristov špeciálny plán ľudových misií. Po vyše 15 rokoch od svojho založenia a pôsobenia na ľudových misiách na rôznych miestach Neapolského kráľovstva mali redemptoristi už štyri komunity (Ciorani, Pagani, Deliceto, Materdomini).
Redemptoristi dnes plnia svoje poslanie v Cirkvi hlásaním ľudových misií a farských duchovných obnov, a tiež prostredníctvom zahraničných misií. Vedú tiež farskú pastoráciu, pastoráciu na pútnických miestach a špeciálne duchovné cvičenia pre duchovných, rehoľné osoby a laikov. Zvláštnou úlohou redemptoristov je šírenie kultu Matky ustavičnej pomoci.
Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa má v súčasnosti viac ako 5 500 členov pôsobiacich v 82 krajinách sveta na všetkých kontinentoch. Generálny dom sa nachádza v Ríme.