O 12:20 h v ten istý deň na Dvojke STV si dielo sv. Cyrila pripomenie druhou časťou dokumentárneho triptychu Misia bratov Konštantína a Metoda. Začína sa príchodom vierozvestov do Benátok v auguste 867, pokračuje schválením staroslovenských bohoslužobných kníh pápežom Hadriánom II., smrťou a pohrebom sv. Cyrila a končí ustanovením Metoda za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy s oprávnením pastoračne pôsobiť na územiach spravovaných Rasticom, Svätoplukom a Koceľom.
Vďaka cyrilometoskej misii starí Slováci už v 9. storočí dostali svoje vlastné písmo a rozvinuli svoju vlastnú, zrozumiteľnú písomnú kultúru, čím sa zaradili medzi civilizované národy sveta. Písmo pre našich predkov vytvoril mimoriadne vzdelaný misionár, jazykovedec, prekladateľ, teológ Konštantín Filozof – známy pod rehoľným menom Cyril. Právom ho považujeme za zakladateľa slovenského a slovanského písomníctva.
Toto staroslovenské písmo našim predkom otvorilo cestu k hlbšej a zrozumiteľnej duchovnosti schválením staroslovenského jazyka ako jazyka liturgického. Staroslovenský jazyk sa stal - popri latinčine, gréčtine a hebrejčine - štvrtým bohoslužobným jazykom už v 9. storočí. To je v európskom priestore významné prvenstvo a unikát! Sv. Cyril zomrel 14. februára 869 a je pochovaný v Bazilike sv. Klementa v Ríme.
Po jeho smrti písmo nazvali hlaholikou, ktorá sa u chorvátskych glagolášov používala až do polovice 20. storočia.
Kostol v Selciach bol zasvätený vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi pri príležitosti milénia - tisíceho výročia ich príchodu na naše územie - ako prvý z chrámov na Slovensku (a vo vtedajšom Uhrosku). 13. mája 1863 ho vysvätil banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Vtedy sa Slováci - po prvý krát po tisícročí – masovo, verejne prihlásili k dedičstvu solúnskych bratov. Oltárny obraz namaľoval bansobystrický umelec Július Jonáš na podnet národne uvedomelého kňaza Júliusa Plošica.
V kostole sa nachádza aj relikvia sv. Cyrila.
TK KBS informovala Bernadeta Tokárová