Pápež zároveň vyjadril dôležitosť pamätať na duchovný odkaz sv. Alfonza, keď povedal:
„Skutočnosť, ktorú je potrebné okolo seba vnímať, sú predovšetkým utrpenia a nádeje tých, ktorých tisíce foriem moci hriechu odsudzujú k neistote, chudobe a úpadku. Svätý Alfonz si čoskoro uvedomil, že to nie je svet, pred ktorým sa treba chrániť a ešte menej ho odsudzovať, ale uzdravovať ho a oslobodzovať, nasledovať a napodobňovať Krista: stávať sa viac ľuďmi a zdieľať s nimi ich potreby, znovu prebudiť najhlbšie očakávania srdca, zakúsiť, že každý, aj keď je krehký a hriešny, je v srdci Nebeského Otca a je milovaný Kristom až na kríž. Kto je dotknutý touto láskou, cíti naliehavosť odpovedať láskou.“
Vyučovať v duchu Apoštolskej exhortácie Amoris Leatitia
Pápež František zároveň spomenul aj potrebu chrániť sa pred „nadmernou idealizáciou“ kresťanského života, ktorá nie je schopná prebudiť „dôveru v Božiu milosť“ (porov. Amoris laetitia, 36) a citujúc Apoštolskú exhortáciu Amoris leatitia povedal:
„I keď je pravda, že sa treba starať o celistvosť morálneho učenia Cirkvi, treba vždy venovať osobitnú pozornosť zdôrazňovaniu a povzbudzovaniu najvyšších a najcentrálnejších hodnôt evanjelia, predovšetkým primátu lásky (caritas) ako odpovede na nezištnú iniciatívu Božej lásky. Niekedy je nám totiž zaťažko dať v pastorácii priestor bezpodmienečnej láske Boha.“ (Apošt. ehort. Amoris laetitia, 311).
Na záver Svätý Otec povzbudil členov Akadémie k neustálemu napredovaniu v hľadaní toho, ako môže aj dnes morálna teológia odpovedať na aktuálne otázky dnešného sveta, či už ide o úsilie čeliť etike súčasného individualizmu, naliehavým otázkam ekologického charakteru, či ako hľadať nové možnosti v biomedicíne, v úsilí o pravý rozvoj ľudskosti v tomto svete.