Spojené arabské emiráty ležia v juhovýchodnej Ázii, vo východnej časti Arabského polostrova na pobreží Perzského zálivu. Na pevnine hraničia so Saudskou Arábiou, námornú hranicu zdieľajú s Katarom, Iránom a Pakistanom. Sú federáciou siedmich konštitutívnych emirátov. Najdôležitejšie z nich sú Abú Zabí a Dubaj. Krajina, ktorá leží na strategickom mieste Perzského zálivu, má tiež mimoriadne bohaté zásoby ropy.
Abú Zabí – „Zem gazely“
Hlavným mestom štátu je Abú Zabí, najväčším mestom je Dubaj, ktoré je obchodným a turistickým centrom známym svojimi mrakodrapmi. Krajinu zväčša pokrýva púšť a pobrežie je lemované ostrovmi. Na jednom z nich sa nachádza aj hlavné mesto Abú Zabí, ktoré navštívi pápež František. Mesto a rovnomenný emirát, ktorého názov v preklade znamená „Zem gazely“, má takmer 1,5 milióna obyvateľov. Vlastní až 9% všetkých zásob ropy na svete. Pred objavením ložísk ropy, čo nastalo v roku 1958, však bolo len malým mestečkom, ktoré v 13. storočí založil kmeň beduínov venujúci sa lovu rýb, perál a pestovaniu datlí.
Federácia siedmich emirátov má nezávislosť od roku 1971
Spojené arabské emiráty boli na konci 19. storočia známe aj ako Pobrežie pirátov, miestne obyvateľstvo sa venovalo lovu rýb a perál. V roku 1971 získali Spojené arabské emiráty nezávislosť, keď sa Veľká Británia, do ktorej protektorátu patrili od roku 1892, stiahla z ich územia. O to sa pričinil najmä zakladateľ štátu šejk Zayed bin Sultan al Nahyan z Abu Zabí, ktorý viedol federáciu až do svojej smrti v roku 2004. Objavenie ropných zásob v polovici 20. storočia radikálne zmenilo charakter krajiny, ktorá sa stala jednou z najbohatších na svete.
Každý zo siedmich emirátov tvoriacich federáciu je absolutistickou monarchiou a teší sa ekonomickej i administratívnej nezávislosti. Najvyšším spoločným orgánom moci v krajine je Najvyššia rada, ktorej členmi sú jednotliví vládcovia siedmich emirátov. Tí si volia prezidenta (šejk Abú Zabí) a premiéra (šejk Dubaja).
Spojené arabské emiráty si udržujú priateľské vzťahy s takmer všetkými arabskými krajinami regiónu, osobitne so Saudskou Arábiou, ako aj so západnými mocnosťami ako USA i EÚ. Najviac naštrbené vzťahy majú s Iránom, ide však o historický konflikt. Krajina je súčasťou veľkých regionálnych organizácií, akými sú napríklad Arabská liga (Liga arabských štátov) a Rada pre spoluprácu štátov Perzského zálivu.
Demografický vývoj určený ťažbou ropy
Objavenie ropných ložísk nesmierne ovplyvnilo aj demografiu, najmä národnostné zloženie krajiny. Väčšinu (88%) z 9 miliónového obyvateľstva SAE tvoria prisťahovalci, ktorí tu pracujú v ropnom priemysle a žijú prevažne v mestách Dubaj a Abú Zabí. Pôvodní obyvatelia emirátov tvoria 12%, 59% tvoria prisťahovalci z východnej Ázie, Egypťanov je tu 10% a Filipíncov 6%. Úradným jazykom je arabčina a angličtina.
Približne 95% územia je v podstate ľudoprázdne. Imigranti prichádzajúci za prácou pochádzajú predovšetkým z krajín Blízkeho východu a Ázie, ako napríklad z Indie, Bangladéšu, Pakistanu, Egypta a Filipín. Kvalifikovaní pracovníci prichádzajú najmä z USA, Európy či Indie.
Kresťania tvoria 10% vďaka prisťahovalcom
Z náboženského hľadiska sa drvivá väčšina obyvateľov Spojených arabských emirátov hlási k islamu (76%), kresťanov je tu približne 1,5 milióna. Podľa apoštolského vikára Južnej Arábie so sídlom v Abú Zabí Mons. Paula Hindera, v žije SAE približne 950 tisíc katolíkov pochádzajúcich najmä z Filipín a Indie – tvoria približne 10% obyvateľstva, avšak nikto z nich nie je občanom štátu. Značnú časť z nich tvoria Arabi pochádzajúci z ďalších krajín Blízkeho východu. Na území SAE, ktoré spadá pod apoštolský vikariát Južnej Arábie, existuje osem farností, pôsobí tu 68 kňazov, 43 rehoľníčok a viac než 1500 laických katechétov. Najnavštevovanejším kostolom, kde sa počas nedieľ takmer nepretržite slávi svätá omša, je kostol Panny Márie v Dubaji.
Vzťahy so Svätou stolicou udržujú Spojené arabské emiráty od 31. mája 2007. Vládnuca dynastia sa snaží o miernu formu islamu spojenú s dialógom a bojom proti fundamentalizmu. Približne 20 kostolov na území krajiny pomohol vybudovať štát. Posledný z nich v roku 2015 v Abú Zabí inauguroval vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. V tom istom roku tu bol zavedený antidiskriminačný zákon – ako jediný v regióne. O rok neskôr tu bolo ustanovené ministerstvo pre toleranciu a v minulom roku vláda uskutočnila medzinárodný samit, na ktorom sa zúčastnilo aj viacero kresťanských náboženských lídrov.
Emiráty uznávajú nábožens kú slobodu
Z hľadiska pôrodnosti sú na tom pôvodní obyvatelia Spojených arabských emirátov stále horšie a horšie, na jednu ženu tu pripadá 1,77 detí. Životný štýl nových generácií je veľmi ovplyvnený západnými civilizáciami a sunnitský islam, ktorý sa praktizuje v krajine, nie je tak prísny ako ten v Saudskej Arábii či v iných krajinách Perzského zálivu, aj keď základ práva tu tvorí šaría. Existuje tu tiež trest smrti.
Na rozdiel od ďalších krajín Perzského zálivu Emiráty uznávajú náboženskú slobodu emigrantov a do istej miery aj rovnosť mužov a žien. Môže za to do značnej miery fenomén migrácií. Preto sa tu, na rozdiel od Saudskej Arábie či okolitých krajín, kresťania vyskytujú vo väčšej miere. Verejné náboženské aktivity sa však musia odohrávať za múrmi kultových miest a na pôde farností. Pápež teda v Spojených arabských emirátoch navštívi malú komunitu katolíkov na „periférii“, žijúcu v neľahkých podmienkach.
Životné podmienky nekvalifikovaných robotníkov
Veľkým problémom Spojených arabských emirátov je situácia nekvalifikovaných zahraničných robotníkov, ktorí nedostanú štatút občana, častokrát sa im nedostane ani len základných práv a neexistujú tu odbory či politické inštitúcie, ktoré by ich práva bránili. Okrem toho sú zle platení a ich rodinní príslušníci nemajú povolenie, aby sa za nimi prisťahovali. V prípade, že ťažko ochorejú, sú poslaní do svojich domovských krajín. Obyčajne žijú v osobitných táboroch pre robotníkov v chatrných obydliach, kde sa viacerí delia o jednu izbu.
V Spojených arabských emirátoch neexistujú politické strany a médiá i internet podliehajú cenzúre.
Ropná ekonomika sa postupne diverzifikuje
Spojené arabské emiráty sú jedným z hlavných producentov ropy a zemného plynu na svete, ekonomika tu teda závisí najmä na cene ropy. Kvôli jej klesajúcej tendencii sa emiráty rozhodli začať proces ekonomickej diverzifikácie s cieľom zmierniť závislosť na rope a zemnom plyne. Investovať sa tu začalo viac do turizmu, finančníctva, staviteľstva, takzvaných čistých energií a veľkých infraštruktúr.
Existujú tiež rozdiely medzi jednotlivými emirátmi federácie. Napríklad emirát Abú Zabí má na svojom území až 94% zásob ropy. Naopak emirát Dubaj len 4%, preto sa orientuje viac na investície do ekonomických sektorov a v posledných desaťročiach sa premenil na jedno z najdôležitejších finančných centier Blízkeho východu. V meste Dubaj sa nachádza aj najväčší mrakodrap na svete vysoký 818 metrov, atrakciou je umelovytvorený ostrov v tvare palmy, na ktorom vybudovali luxusné vily a obrovský hotel Atlantik, ktorý je mestečkom sám o sebe. Budúci rok sa v Dubaji uskutoční svetová výstava EXPO 2020.
Veľká mešita a investície do kultúry
Šejk Abú Zabí v poslednom období veľa investoval do kultúry, boli tu vybudované centrá vzdelávania podľa vzoru amerických univerzitných mestečiek. Šejk tu otvoril aj veľkú medzinárodnú knižnicu a viaceré múzeá, vybudoval aj jednu z najväčších mešít na svete, inšpirovanú indickou Tádž Mahál, jej kupoly sú z bieleho mramoru. Jej názov je Veľká mešita šejka Zayeda a počas svojej apoštolskej cesty ju navštívi aj pápež František. Má 82 kupol a 1100 stĺpov.
Súvisejúci článok: 12. 12. 2018 - Program apoštolskej cesty pápeža Františka do SAE