Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes, na konci vianočného liturgického obdobia, slávime sviatok Krstu Krista Pána. Liturgia nás pozýva plnšie spoznávať Ježiša, ktorého narodenie sme len pred nedávnom slávili; a preto evanjelium (porov. Lk 3,15-16.21-22) znázorňuje dva dôležité prvky: Ježišov vzťah k ľuďom a Ježišov vzťah k Otcovi.
V rozprávaní o krste, ktorý Ján Krstiteľ udelil Ježišovi vo vodách Jordánu, vidíme ponajprv úlohu ľudu. Ježiš je uprostred ľudu. Ľud netvorí iba akési pozadie scény, ale je podstatným prvkom udalosti. Pred ponorením sa do vody, Ježiš sa „ponára“ do zástupu ľudí, zjednocuje sa s ním, naplno prijímajúc ľudskú situáciu, zdieľajúc s ľudstvom všetko, okrem hriechu. Vo svojej božskej svätosti, plnej milosti a milosrdenstva, sa Boží Syn vtelil práve preto, aby vzal na seba a sňal hriech sveta: vzal na seba našu biedu, naše ľudské položenie. Preto aj dnešná udalosť je epifániou, zjavením, lebo tým, že sa Ježiš ide dať pokrstiť Jánovi uprostred kajúcnikov svojho ľudu, zjavuje logiku a zmysel svojej misie.
Keď sa zjednocuje s ľuďmi, ktorí si žiadajú od Jána krst obrátenia, Ježiš s nimi zdieľa aj hlbokú túžbu po vnútornej obnove. A Duch Svätý, ktorý na neho zostupuje „v telesnej podobe ako holubica“ (v. 22) je znamením, že s Ježišom začína nový svet, „nové stvorenie“, ktorého súčasťou sú všetci tí, čo prijímajú Krista do svojho života. Rovnako aj každému z nás, ktorí sme sa znovuzrodili s Kristom v krste, sú určené slová Otca: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (v. 22). Táto Otcova láska, ktorú sme my všetci prijali v deň nášho krstu, je plameň, ktorý bol zažatý v našom srdci, a potrebuje byť živený modlitbou a dobročinnou láskou.
Druhým prvkom, ktorý zdôrazňuje evanjelista Lukáš je to, že po svojom ponorení sa medzi ľud a do vôd Jordánu sa Ježiš ponára do modlitby, čiže do spoločenstva s Otcom. Krst je začiatkom Ježišovho verejného života, jeho misie vo svete ako poslaného Otcom, aby zjavil jeho dobrotu a jeho lásku k ľuďom. Toto poslanie sa plní v neustálej a dokonalej jednote s Otcom a Duchom Svätým. Aj poslanie Cirkvi a poslanie každého z nás, aby bolo verné a prinieslo svoje ovocie, musí byť „naštepené“ na Ježišovo poslanie. Znamená to ustavične obnovovať v modlitbe evanjelizáciu a apoštolát, aby vydávali jasné kresťanské svedectvo nie podľa ľudských plánov, ale podľa plánu a štýlu Božieho.
Drahí bratia a sestry, sviatok Krstu Pána je vhodnou príležitosťou obnoviť si s vďačnosťou a presvedčením záväzky nášho krstu, usilujúc sa každodenne žiť v súlade s ním. Je tiež veľmi dôležité, ako som vám to už mnohokrát povedal, aby sme poznali dátum svojho krstu. Mohol by som sa opýtať: kto z vás vie dátum svojho krstu? Nie všetci, istotne. Ak ho niekto z vás nevie, keď sa vrátite domov, spýtajte sa na to svojich rodičov, starých rodičov, ujov, tiet, krstných rodičov, rodinných priateľov... Spýtajte sa: „V ktorý deň som bol pokrstený, pokrstená?“ A potom naň nezabudnime: strážme si ten dátum v srdci, aby sme ho každý rok slávili.
Ježiš, ktorý nás spasil nie pre naše zásluhy, ale činom nesmiernej dobroty Otca, nech nás urobí milosrdnými voči všetkým. Nech je nám Panna Mária, Matka Milosrdenstva, sprievodkyňou a vzorom.
Preložila: Slovenská redakcia VR