List, ktorý František zaslal ako znamenie svojej osobnej blízkosti biskupom USA zídeným na duchovnej obnove v Chicagu, ponúka kľúč na porozumenie jeho pohľadu na krízu zneužívaní aj s výhľadom na februárové stretnutie vo Vatikáne. V príhovore Rímskej kúrii 21. decembra sa pápež k tejto téme vyjadril rozsiahlym, rozhodným a silným spôsobom. Teraz, v posolstve biskupom Spojených štátov, neváha pri skúmaní fenoménu zneužívania moci, svedomia a sexuálneho rázu voči maloletým a zraniteľným dospelým a ide ku koreňu problému, naznačujúc východisko.
„Vierohodnosť Cirkvi“ – uznáva opäť pápež – „sme videli silne spochybnenú a oslabenú týmito hriechmi a zločinmi, no predovšetkým vôľou maskovať ich a skryť“. Centrálne jadro listu však treba hľadať v navrhovanej odpovedi. František totiž varuje pred prílišným spoliehaním sa na činnosti, ktoré sa zdajú byť „užitočné, dobré a nevyhnutné“, ba dokonca „správne“, ktorým však chýba „chuť Evanjelia“, ak majú sklon redukovať odpoveď voči zlu na čisto organizačný problém.
Nemá vždy „chuť Evanjelia“ taká Cirkev, ktorá je pretransformovaná na „agentúru ľudských zdrojov“, ktorá vkladá svoju dôveru len do stratégií, organizačných schém, osvedčených firemných postupov, namiesto toho, aby predovšetkým dôverovala v prítomnosť Toho, kto ju už po dvetisíc rokov vedie, v spásonosnej sile milosti, v tichom a každodennom pôsobení Ducha Svätého.
Už pred viacerými rokmi pápeži zaviedli tie najadekvátnejšie a najprísnejšie normy pre boj proti fenoménu zneužívaní: ďalšie usmernenia prídu z kolegiálnej diskusie biskupov celého sveta zjednotených s Petrom. Avšak liek by sa mohol ukázať neúčinným, ak nebude sprevádzaný „obrátením našej mysle (metanoia), nášho spôsobu modlitby, spravovania moci a peňazí, zachádzania s vlastnou autoritou, ako aj toho, ako prežívame vzťahy medzi nami i so svetom“.
Vierohodnosť sa neobnovuje marketingovými stratégiami. Bude môcť byť ovocím takej Cirkvi, ktorá vie prekonávať vnútorné rozdelenia a kontrasty; takej Cirkvi, ktorej činnosť vyviera z jej odzrkadľovania svetla, ktoré nepatrí jej, ale ho neustále dostáva; takej Cirkvi, ktorá neohlasuje seba samú a vlastnú zdatnosť, pozostávajúcej z pastierov a veriacich, ktorí sa – ako zdôrazňuje pápež – uznávajú za hriešnikov a pozývajú ku konverzii, pretože sami na sebe zakúsili a zakúšajú odpustenie a milosrdenstvo.
Andrea Tornielli, edičný riaditeľ vatikánskeho Dikastéria pre komunikáciu