- -
SPIŠSKÁ DIECÉZA
Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa
Drahí bratia a sestry,
predstava Vianoc sa v nás najčastejšie spája s obrazom pokojného príbytku, v ktorom sedí rodina okolo slávnostného stola. Kvôli tejto túžbe možno niektorí z vás ste precestovali tisícky kilometrov, aby ste boli doma so svojimi najbližšími. Dnes chcem ako otec diecézy aspoň nachvíľu pomyselne si prisadnúť k Vám a zamyslieť sa nad významom Vianoc a hodnotou rodiny.
Keď sme si sadli za štedrovečerný stôl, lámali oblátky a dali medom krížik na čelo tým, ktorých máme radi, cítili sme, že cez tieto symboly sa chceme priblížiť k tajomstvu Vianoc, v ktorom nebeský Boh Otec nám dáva ten najväčší dar – vlastného Syna. Spomedzi všetkých sviatkov majú Vianoce neprekonateľnú šírku ľudskosti, rodinných väzieb, ľudových zvykov a piesní. Áno, čelíme skutočnosti, že Vianoce sa dostali do zajatia reklám a obchodných ponúk. Zároveň rastie počet nielen kresťanov, ale vôbec ľudí dobrej vôle, ktorí túžia vianočné sviatky prežiť v ich čistej kráse pôvodného posolstva, ktorým je skutočnosť, že Boh sa stal človekom. Buďme v tomto svete ohlasovateľmi pravdy: Ježiš je pravým dôvodom Vianoc!
Dnešný evanjeliový úryvok začína konštatovaním: „Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky“ (Lk 2,41). Evanjelista Lukáš nám predstavuje Máriu a Jozefa ako zbožných ľudí, ktorí sa usilujú žiť podľa Božej vôle a v súlade s Božími prikázaniami. Milí otcovia a matky, milí synovia a dcéry, pestujme spiritualitu rodinnej lásky a zbožnosti podľa vzoru Svätej rodiny. Uprostred dnešnej spoločnosti žime ako skutoční Ježišovi učeníci. Pán chce mať svoj príbytok v našich konkrétnych a reálnych rodinách so všetkými ich trápeniami, zápasmi a každodennými povinnosťami. Dovoľme Kristovi, aby náš životný priestor premenil na domácu cirkev, kde On bude mať vždy svoju „stoličku“ pri našom stole. Praktizujme jednoduchú a pritom pravdivú zásadu: „Rodina, ktorá sa modlí spolu, zostáva spolu.“
Evanjeliový úryvok nám kladie za vzor Božiu matku Máriu, ktorá „zachovávala všetky slová vo svojom srdci“ (Lk 2,51). Rodina je prvou školou viery. Povzbudzujem vás, rodičia, zachovávajte a rozvíjajte vieru vo vašich rodinách, učte vaše deti prvé modlitby, prvé prejavy nábožnosti, zapájajte ich do života vo farnosti, spolupracujte s kňazmi pri príprave na prijatie sviatostí, ale predovšetkým ich trpezlivo učte praktizovať kresťanský štýl života. Buďte im pritom všetkým vzorom. Nenechajte v tomto kňazov a katechétov osamotených!
Rodina je aj prvou školou medziľudských vzťahov, školou pravej ľudskosti, úcty, obetavosti a pracovitosti. Dieťa Ježiš vyrastal v atmosfére svätých a nábožných manželov Jozefa a Márie. Zo srdca vám želám, aby sa na vašich deťoch v bohatej miere napĺňalo to, čo uvádza evanjelista Lukáš o Božom Synovi: „Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2,52). Ako iste viete, v našej diecéze som inicioval založenie tzv. Diecéznej školy viery. Ide o mesačné stretnutia, ktorých obsahom v tomto prvom ročníku sú sviatosti Cirkvi. Ďakujem vám všetkým, ktorí ste sa do tejto duchovnej aktivity zapojili a povzbudzujem vás aj naďalej k vytrvalosti.
Som si vedomý, že slovo evanjelia sa z kostola nedostane k tým, ktorí nie sú praktizujúcimi veriacimi. Milí bratia a sestry, pestujte misionárske poslanie voči rodinám neveriacich, ale aj voči tým kresťanom, ktorí nežijú dôsledne podľa viery. Rozprávajte sa pri vašich stretnutiach o viere. Ukážte svedectvom svojho života sviežosť a mladosť kresťanského posolstva.
Je známe, že terajší Svätý otec František s obľubou používa výstižné prirovnania. O rodine hovorí, že vždy bola „najbližšou nemocnicou“ (Amoris laetitia, 321). Bratia a sestry, podporujme sa navzájom v konaní dobra, v odpustení, v dobrom slove, vo vzájomnom počúvaní. Naše Slovensko je charakteristické tým, že vianočné obdobie je časom návštev v rodinách a priateľských stretnutí. Viac ako televízii a internetu venujme čas jeden druhému, aby sme budovali vzájomné vzťahy.
Žijeme v kultúre, ktorá mladých tlačí, aby si nezakladali manželstvo, sme svedkami názorov, ktoré znehodnocujú rodinu a ponúkajú rôzne alternatívy. Pozývam nielen veriacich, ale všetkých ľudí, aby sme sa nevzdali úlohy vyjadrovať sa v prospech manželstva a rodiny (Amoris laetitia, 44). Chcem vyjadriť poďakovanie všetkým inštitúciám a združeniam, ktoré sa venujú rodinám v núdzi, sprevádzajú manželstvá v kríze, alebo sú blízko tým, ktorých opustil manžel či manželka a zostali sami pri výchove detí. Apelujem na zvolených zástupcov v samosprávach a verejné autority, aby venovali pozornosť podpore rodín v právnej, ekonomickej, sociálnej a duchovnej oblasti. „Rodina je dobro, ktorého sa spoločnosť nemôže vzdať, ale je potrebné ho chrániť“ (Amortis laetitia, 44).
Drahí bratia a sestry, stojíme na prahu nového kalendárneho roka. Ako otec diecézy do ďalších dní vyprosujem manželom a rodinám pokoj a svornosť, mladým ľuďom čistotu srdca a odvahu pri výbere životného povolania, starším ľuďom radosť z vašich blízkych a všetkým Božie požehnanie.
Váš o. biskup + Štefan
- -
ROŽŇAVSKÁ DIECÉZA
Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa
Milovaní bratia a sestry, milí chorí, mladí a deti!
V životnom príbehu Svätej Rodiny sa môžete nájsť takmer všetci, ktorí žijete v rodinách. Viem, že hneď na začiatku môžete oponovať, že taký pokoj a súlad, aký bol vo Svätej Rodine, by ste si síce priali, ale u vás doma nie je. Aj keď sa veľakrát o to usilujete, nie vždy sa to darí. Ktovie, či často všetko úsilie neskončí rezignovaným konštatovaním, že ten „druhý“ má takú povahu, s ktorou sa nedá nič robiť, a tak už ani nemá zmysel nejako viac sa usilovať a znova sa zmierovať. Keď sa k všetkým starostiam pridajú ešte aj existenčné problémy, potom je to ešte ťažšie.
Skúsme sa preto zastaviť pri opise dnešného evanjelia. Svätá Rodina je najskôr prinútená k úteku do Egypta. Má zanechať rodnú krajinu, určitú istotu práce, rodinných a spoločenských vzťahov a vykročiť do úplnej neistoty. Čo mali v tejto chvíli robiť Mária i Jozef? Mali šomrať, zlostiť sa, alebo dôverovať Bohu, ktorý má so Svätou Rodinou svoj plán?
Po Herodesovej smrti prichádza znova Pán a vyzýva Máriu a Jozefa, vrátiť sa s Ježišom späť do rodnej krajiny. Nevieme, ako už boli v Egypte usadení, či sa už dopracovali k nejakým životným istotám, ktoré im umožňovali pokojný rodinný život. Možno boli i radi, že sa konečne môžu vrátiť domov. Ale znova išlo o zmenu a náročnú cestu do Nazareta. Ako reagovali na túto Pánovu výzvu: nepokojom alebo dôverou?
Obom presunom predchádzala cesta do Betlehema. Bola to náročná cesta, Mária bola v požehnanom stave a spolu s Jozefom boli úplne odkázaní na dobrotu a prijatie iných, cudzích ľudí. V Betleheme ich však nečakali nijaké ovácie, nijaká slavobrána, práve naopak, ostalo im len miesto v páchnucej maštali za mestečkom. Zvlášť v tejto chvíli sa Mária i Jozef mohli oprávnene rozhnevať na Boha i ľudí: predsa plnia Božiu vôľu, všetko robia preto, aby sa Boží Syn narodil v dôstojných podmienkach, ale nikto spomedzi ľudí, okrem jednoduchých pastierov im nepodá pomocnú ruku. Avšak zo srdca i z úst Márie a Jozefa nevyšla nijaká výčitka ani smerom k nebu, ani voči ľuďom. Svoju ťažkú situáciu prijali ako súčasť Božieho plánu.
V tejto chvíli nechceme obhajovať tých, ktorí sa Márii a Jozefovi otočili chrbtom. Skôr chceme poukázať na dôveru, ktorú si Mária i Jozef zachovali napriek náročnej skúške odmietnutia a poníženia. Chceme tiež vyzdvihnúť, že Mária s Jozefom nepodľahli falošným ponukám, ktoré by nakrátko riešili ich situáciu.
Dnes už človek nie veľmi pozná a verí, že „keď je chvíľa najťažšia, je pomoc Božia najbližšia!“ Dnes sa na človeka v ťažkých životných situáciách valia z každej strany šarlatánske ponuky, ktorým pokúšaný človek začína veriť viac ako Bohu. Dnes človek ľahko podľahne niektorým symbolom alebo praktikám, ktoré vyzerajú nevinne, a sľubujú okamžitú „pomoc“. Aj tu sa zabúda na skúsenosť predkov: „Kde cez dvere odišla viera, tam sa cez okno vtlačila povera.“ Človek, ktorý si tak často lichotí aký je moderný, a preto už neverí, alebo keď, tak len navonok – je stále viac poverčivý, a stále viac závislý na poverách!
Často to začína „nevinne“ a cez „maličkosti“. Predsa prečo by mala byť zlá nejaká červená stužka na ruke; tetovanie na tele, čítanie horoskopov, popíjanie v malom, sledovanie pornografie, vyskúšanie drog; koketovanie pred a mimo manželstva; vyskúšanie hracích automatov, vysedávanie pri počítači, televízore, pri internete; závislosť na fajčení, klamstvách, nenávisti, manipulácii inými, plné oddávanie sa koníčkom...?! Mohli by sme spomenúť aj iné veci, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú silné závislosti na všetkom, čo nie je Božie. Niekedy sa všetko ospravedlňuje „nevinným záujmom“, inokedy odreagovaním sa vo chvíľach napätia. V konečnom dôsledku ani jedna ani druhá výhovorka problém života nevyriešia. Práve naopak, prehĺbia ho a zväčšia.
Príklad Svätej rodiny v náročných životných skúškach nie je útekom a spoliehaním sa na nepomáhajúce prostriedky, ktoré často podstrčí ten, ktorý je Zlý. Jozef a Mária vždy naplno dôverujú Bohu! A to je obrovský rozdiel v prístupe k životným skúškam.
Netreba prijímať a nechať v sebe zakoreniť a živiť nezmyselné a ničiace závislosti, ale využívať všetky prostriedky na posilnenie viery a dôvery v Božiu starostlivosť.
Aj z toho dôvodu sa už od septembra 2018 v diecéze modlíme za oslobodenie od každého druhu závislosti, lebo ony ničia nás i naše rodiny. Tento úmysel ponecháme na celý kalendárny rok 2019. Aj v budúcnosti budeme dávať úmysel modlitby na kalendárny
rok. Nech je tento úmysel zreteľne vypísaný i na výveskách.
Prečo máme pamätať na takto trpiacich bratov a sestry? Jednak preto, lebo iným zvyknú byť na ťarchu, ale hlavne preto, lebo stále majú svoju ľudskú dôstojnosť, ktorú máme všetci rovnakú – a je darom od Boha. Ani po tom najťažšom upadnutí nebola ich ľudská dôstojnosť zničená. Bola ponížená a znetvorená, ale dôstojnosťou zostala.
Známy rečník začal svoju prednášku tak, že prítomným ukázal 500 eurovú bankovku. V miestnosti, v ktorej bolo 200 ľudí, sa opýtal: „ Kto by z vás chcel túto bankovku?“ Všetci zdvihli ruky. Potom povedal: „Dám ju jednému z vás, ale najprv mi dovoľte, aby som s ňou niečo urobil.“ Začal bankovku krčiť a opýtal sa: „Chce ju ešte niekto?“ Ruky sa znova zdvihli. „Dobre, a čo ak urobím toto?“ Hodil bankovku na zem a šliapal po nej topánkou. Pokrčenú a pošliapanú bankovku zdvihol a opýtal sa: „A teraz, chce ju ešte niekto?“ Znova boli všetky ruky hore. Bez ohľadu na to, čo všetko bolo urobené s touto bankovkou, ona si zachovala svoju hodnotu!
O to viac hodnota ľudskej dôstojnosti zostáva, po akomkoľvek pošliapaní, alebo seba-pošliapaní! Tak aj Ježišovo narodenie v ponižujúcej realite páchnucej maštale na periférii spoločenskej dôležitosti neznížilo, a už vôbec nezničilo ani jeho božskú ani ľudskú dôstojnosť. Tým bol vyslaný jasný signál všetkým ľuďom, aby si boli vedomí dôstojnosti vlastnej i iných, aj v tom najväčšom ponížení. Nie každý je schopný si to uvedomiť a pomôcť si, preto potrebuje iných.
Kvôli tomu sa narodil Ježiš, aby chránený a vedený Máriou a Jozefom, pomohol každému človekovi, nech by bol hocijako ponížený, aby si znova uvedomil, očistil a prežíval plnú dôstojnosť človeka. Zverme seba, všetkých svojich drahých, i všetkých ubitých v ich dôstojnosti, do rodinného tepla Svätej Rodiny a prosme: Svätá Rodina, ochraňuj nás! Nech teplo lásky Svätej Rodiny naplní srdcia i domovy všetkých nás teraz i v roku 2019. Aj preto bol rozposlaný obraz Rožňavskej Panny Márie do každej farnosti našej diecézy, aby sme skrze Máriinu prítomnosť zacítili nádherné teplo Svätej Rodiny, lebo: „Tam, kde je Mária, tam je nádej“, a „tam, kde je Mama-Mária, tam je život, tam je Ježiš Kristus!“
Všetkým vám vyprosujem ešte radostné slávenie Kristovho narodenia, radosť a pokoj v rodinách, dôveru v Božiu pomoc a ochranu Panny Márie pri vstupe do nového občianskeho roka a stále otvorené srdce pre Božie vnuknutia a výzvy. Často opakujme v novom roku, aj keď je ťažko, i keď je dobre: Svätá Rodina, ochraňuj nás!
Žehnám vás v mene Otca i Syna i Ducha Svätého
Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup
- -