V homílii pápež vyzval zanechať vnútorné postoje, hriechy či neresti, ktoré nám bránia byť koherentnými, rýdzimi a ohlasovať Ježiša tak, aby ľudia vďaka nášmu svedectvu uverili.
Ohlasovať Krista rýdzosťou života
Vychádzajúc z prvého liturgického čítania z Listu sv. Pavla Rimanom (10,9-18), kde apoštol vysvetľuje, že viera prichádza z počúvania a počúvanie sa vzťahuje na Kristovo slovo, Svätý Otec vysvetlil, aké je dôležité hlásanie evanjeliovej zvesti, „že Kristus nás zachránil, že za nás umrel a vstal z mŕtvych“. Pápež vysvetlil, čo toto hlásanie znamená:
„Nie je to práca reklamy, robenie reklamy nejakej dobrej osoby, ktorá vykonala dobro, uzdravila mnoho ľudí a naučila nás dobré veci. Nie, to nie je reklama. Nie je to ani robenie prozelytizmu. Ak niekto ide hovoriť o Ježišovi Kristovi, hlásať ho robením prozelytizmu, toto nie je Kristovým ohlasovaním – je to práca kazateľa riadiaceho sa logikou marketingu. Čo je to ohlasovanie Krista ? Nie je to ani prozelytizmus, ani reklama, ani marketing, ale siaha to ďalej. Ako sa tomu dá porozumieť? Predovšetkým to znamená byť vyslaným.“
Je treba byť vyslaným „na misiu“, „vsadiť do hry vlastný život“. Apoštol, poslaný pokračovať v ohlasovaní Ježiša Krista, nasadzuje vlastný čas, záujmy, svoje fyzické bytie, vysvetlil pápež a vystihol to argentínskym výrazom v zmysle „dať sám seba na gril“, čiže ísť na trh s vlastnou kožou.
„Táto cesta – ísť ohlasovať riskujúc život, pretože dávam do stávky vlastný život, svoju kožu – táto cesta má len jednosmerný lístok, nie spiatočný. Vrátiť sa je apostázia. Ohlasovať Ježiša Krista svedectvom. Svedectvo znamená vložiť do hry vlastný život. To, čo hovorím, aj robím.“
Svedectvo krvavého i nekrvavého mučeníctva
Svätý Otec spomenul aj škandál tých kresťanov, ktorí sú nimi len v slovách, potom však žijú ako pohania, ako by ani nemali vieru. Svedectvo je práve súlad medzi tým, čo hovoríme, a tým, ako žijeme. Apoštol je takýmto svedkom, ktorý nesie Božie slovo, nasadzuje svoj život a je aj mučeníkom, zdôraznil pápež František. Pripomenul, že Boh Otec pre to, aby sa nám dal spoznať, poslal v tele svojho Syna, ktorý riskoval vlastný život. Je to skutočnosť, ktorá mnohých „veľmi pohoršovala a naďalej pohoršuje“, že Boh sa stal „jedným z nás“, na ceste „s len jednosmerným lístkom“.
„Diabol sa snažil presvedčiť ho, aby nastúpil na inú cestu, no on nechcel, vykonal vôľu Otca až do krajnosti. A jeho hlásanie musí ísť tou istou cestou: cestou svedectva, pretože on bol svedkom Otca, ktorý sa stal telom. Aj my sa musíme stať telom, čiže stať sa svedkami: konať to, čo hovoríme. A toto je ohlasovanie Krista. Mučeníci sú tí, ktorí ukazujú, že ohlasovanie bolo pravdivé. Muži a ženy, ktorí vydali svoj život – apoštoli vydali svoj život – krvavým spôsobom; avšak aj mnoho mužov a žien skrytých v našej spoločnosti a v našich rodinách, ktorí vydávajú svedectvo každý deň, v tichosti, o Ježišovi Kristovi, avšak prostredníctvom vlastného života, prostredníctvom toho súladu, že konajú to, čo hovoria.“
Krstné povolanie ohlasovať Krista
Ako pripomenul pápež, my všetci krstom prijímame misiu ohlasovať Krista. Žijúc tak, ako nás naučil žiť Ježiš, v harmónii s tým, čo kážeme, bude naše hlásanie plodné. Ak naopak žijeme „bez rýdzosti“, hovoriac jednu vec a konajúc opačne, výsledkom bude pohoršenie. A to „veľmi škodí Božiemu ľudu“, uviedol na záver rannej homílie pápež František.