"Košickí mučeníci ako kanonizovaní katolícki kňazi sú kňazmi Košickej arcidiecézy uctievaní ako vzory, ktoré celé presbytérium spájajú a povzbudzujú vo viere a službe Kristovi. Ich príbehy sú všeobecne známe, no takmer neznámy je ich kult po mučeníckej smrti. Druhý život svätcov je pritom častokrát rovnako zaujímavý, povzbudzujúci a inšpirujúci. Pred 400. výročím ich narodenia pre nebo si v štyroch pokračovaniach priblížime ich posmrtný príbeh, osud ich relikvií, kultu tak, ako je zaznamenaný v autentických historických prameňoch, ktoré vznikli počas vyšetrovania ich povesti svätosti a mučeníctva," avizuje arcidiecéza.
Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober vyhlásil prípravný rok na jubileum po slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej. V novembri sa k tomuto jubileum čítal v kostoloch arcidiecézy aj pastiersky list. Ako troch Košických mučeníkov označujeme Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckeho, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou. Pápež Ján Pavol II. ich 2. júla 1995 počas svojej návštevy v Košiciach vyhlásil za svätých.
V Košickej arcidiecéze bude možné na viacerých miestach získať počas prípravného roka na jubileum štyristého výročia mučeníckej smrti Košických mučeníkov úplné odpustky.
"Na základe žiadosti Mons. Bernarda Bobera, arcibiskupa-metropolitu, Apoštolská penitenciária zaslala oznam, že dar odpustkov z príležitosti jubilea sv. Košických mučeníkov bude možné získať od 1. decembra 2018 do 30. novembra 2019 na týchto miestach - Katedrála sv. Alžbety v Košiciach, Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove, Bazilika sv. Egídia v Bardejove, Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou, Kostol sv. Vojtecha v Gaboltove – diecézna svätyňa, Kostol ružencovej Panny Márie – diecézna svätyňa, Kostol Najsv. Tela Pána v Stropkove – diecézna svätyňa, Kostol sv. Jakuba vo Veľkom Šariši – diecézna svätyňa, Kostol Božieho milosrdenstva v Košiciach – diecézna svätyňa, Kostol sv. Košických mučeníkov – Fričovce, Humenné, Košice, Stanča, Stretava, Pusté Čemerné a tiež pri uctení relikvií sv. Košických mučeníkov počas ich putovania – v čase ich prítomnosti v jednotlivých kostoloch Košickej arcidiecézy," avizuje arcidiecéza.
Veľké jubileum mučeníkov sa zavŕši 7. septembra 2019 v košickej katedrále.
VIAC INFORMÁCIÍ na stiahnutie je TU
KTO SÚ TRAJA KOŠICKÍ MUČENÍCI?
Košickí mučeníci sú traja rímskokatolícki kňazi, ktorí pochádzali z rozličných končín strednej Európy. Božím riadením sa ich príbehy spojili v roku 1619 v Košiciach. Ich pozemský život bol ukončený na začiatku tridsaťročnej vojny (1618 – 1648), ktorá vyplavila najhrubšiu ľudskú zlobu a náboženskú nenávisť, o život pripravila značný počet Európanov. Po vypuknutí protihabsburgského povstania českých stavov v decembri 1618 Melichar Grodecký prišiel z Prahy na žiadosť kapitána Ondreja Dóciho do Košíc, kde spolu so Štefanom Pongrácom SJ a Marekom Križinom vykonával kňazskú službu pre cisárskych vojakov a mal zabezpečiť osamostatnenie košickej jezuitskej misie; popritom sa venovali pastorácii nemnohých miestnych katolíkov. Hajdúsi, povstalci sedmohradského protestantského kniežaťa Gabriela Betlena v službách Juraja I. Rákociho, z náboženskej nenávisti týchto troch mužov kruto umučili preto, že sa nechceli zriecť katolíckej viery a vernosti pápežovi. Stalo sa tak v noci z pondelka na utorok zo 6. na 7. septembra 1619. Ich cesta od mučeníckej smrti ku kanonizácii je pozoruhodná z viacerých dôvodov: nebola jediná, trvala niekoľko storočí a skončila kanonizáciou na pôde mesta Košice v nedeľu 2. júla 1995, ktorej predsedal sv. pápež Ján Pavol II. Mnohí sme toho boli svedkami.
Svätý Marek Križin (Crisinus, Körösi; 1588/9 Križevci, dnes Chorvátsko – 7.9.1619 Košice, dnes Slovensko), katolícky kňaz, ostrihomský metropolitný kanonik. Základné vzdelanie získal v rodisku, 1600 – 1607 študoval v jezuitskom kolégiu vo Viedni, 1607 – 1610 filozofiu na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci (Graz), 1611 – 1615 teológiu v nemecko-uhorskom kolégiu v Ríme, 1610 magister filozofie a fyziky, 1615 doktor posvätnej teológie, 1615 ordinovaný, 1615 kazateľ v Križevcoch, 1616 ostrihomský kanonik, od 1616 profesor a riaditeľ kapitulnej školy v Trnave, od 1618 komárňanský arcidekan a správca bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom (bol to majetok Seminára sv. Štefana v Trnave), v apríli 1619 sa zriekol funkcie správcu majetkov. V júli 1619 si v vykonal exercície v Humennom.
Svätý Melichar Grodecký (1584 Tešín/Cieszyn, Sliezsko, dnes Poľsko – 7.9.1619 Košice, dnes Slovensko), katolícky kňaz, jezuita. Sv. Ján Sarkander SJ († 17.3.1620 Olomouc) je jeho ujo. Od roku 1595 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, vstúpil k jezuitom, 22.5.1603 – 1605 noviciát v Brne, 1605 – 1606 vyučoval v nižších ročníkoch kolégia v Brne, 1607 – 1608 študoval rétoriku v Jindřichovom Hradci, 1609 – 1610 filozofiu, 1610 – 1612 vyučoval gramatiku na kolégiu v Kladsku (Glatz, Kłodzko), 1612 – 1614 študoval teológiu v Prahe, 1614 ordinovaný v kaplnke pražského sirotinca, 1614 – 1618 duchovný správca a riaditeľ domu pre chudobných študentov v Prahe (venoval sa cirkevnej hudbe, vynikol ako dirigent speváckeho zboru pri tunajšom kolégiu), po pražskej defenestrácii vyhostený z Čiech začiatkom júna 1618, potom misionár a kaplán cisárskych vojsk v Košiciach, 16.6.1619 zložil slávnostné sľuby v Humennom, predtým si tu zrejme vykonal exercície.
Svätý Štefan Pongrác (1582 Alvinc-Vintul in Jos, Sedmohradsko, dnes Rumunsko – 8.9.1619 Košice, dnes Slovensko), katolícky kňaz, jezuita. Absolvent jezuitského kolégia v Kluži, 8.7.1602 – 1604 noviciát v Brne, 1604 – 1607 štúdium filozofie v Prahe, 1607 – 1608 v Ľubľane, kde dosiahol titul magistra filozofie, a podľa potreby vyučoval, 1608 – 1611 vyučoval latinčinu a humanitné predmety v Klagenfurte, súčasne bibliotekár 1611 – 1615 štúdium teológie v Štajerskom Hradci, 1615 ordinovaný, 1615 – 1618 maďarský kazateľ v Humennom, 1616 – 1618 aj riaditeľ tamojšej školy, od 1618 na misii v Košiciach, 16.6.1619 zložil slávnostné sľuby v Humennom, predtým si tu zrejme vykonal exercície, potom krátko pôsobil v kaštieli Žigmunda Péčiho (Péchy) v Šariši. Rodičia pôvodne nesúhlasili so vstupom do rehole a voľbou kňazského povolania. Košický protestantský kazateľ (kryptoklavín) Peter Alvinci sa bál jeho horlivosti a brojil proti nemu miestnu mienku.