Peter Brončák dáva krv už štrnásť rokov. Väčšinou však chodí darovať do Národnej transfúznej stanice. Teraz si to vyskúšal aj v inom prostredí. „Je to také kontaktnejšie s ľuďmi, je tu viacej ľudí, ktorí sa poznáme a môžeme sa porozprávať, takže je to také osobnejšie ako na tej pevnej stanici," uviedla. Darovať krv do Domu Quo Vadis prišla aj sestra saleziánka Erika Patereková. Neprešla však podmienkami. Rada by to však skúsila o niekoľko mesiacov neskôr. Kňaz a prefekt bratislavského seminára Pavol Mikula hovorí, že darovať krv je tiež prejavom kresťanskej lásky. „Je to že dať kúsok seba, nie je to nikdy ľahké a ísť darovať krv a človeku sa nechce, musí sa trošku prekonať, tak môže pomôcť druhým ľuďom a vieme, že keď sa ocitneme teda v ťažkej situácií, zrazu potom človek je vďačný za zato, že niekto druhý sa našiel darovať krv nám," povedal. Do Domu Quo vadis prišlo napokon darovať krv 43 darcov. Reálne ju odobrali 21 ľuďom. Ďalší neprešli kritériami.

Dom Quo Vadis bol v minulosti predajňou Sovietskej knihy (pred rokom 1989). Po Nežnej revolúcii sa dostal späť do rúk Cirkvi. Funguje vďaka dobrovoľníkom. Aktuálne je dom rozdelený na viacero časti. V prednáškovej miestnosti na prvom poschodí sú prednášky a podujatia na rôzne témy. V suteréne prebiehajú modlitebné spoločenstvá a je tam i psychologická poradňa. V strede medzitým je kaviareň, ktorú navštívi mesačne vyše tisíc ľudí. Dom je otvorený desať mesiacov v roku (Zdroje: Rádio LUMEN / Archív TK).