"Všetko prebehlo v atmosfére veľkej úcty. Bolo to pozorné načúvanie naším slovám. To je nás prvý dojem. Pocítili sme, že nás biskupi naozaj prijali a vypočuli. Zdôraznili sme však, že odpoveďou na naše slová musia byť ich činy. Vieme, že na ich bedrách spočíva veľká ťažoba a nesú ju často sami alebo v nie veľkom tíme svojich najbližších spolupracovníkov. Práve oni sa musia vysporiadať s týmto veľkým problémom, otrasom, ktorý nemá v dejinách cirkvi precedensy. Záležalo nám preto na úprimnom dialógu v pravde, nie preto, aby sme v nich vyvolávali pocit viny, ale aby nás počuli a na tomto základe začali jednať v krátkej, strednej a dlhej perspektíve. Pokiaľ má cirkev z tejto krízy výjsť, je potrebné pracovať na všetkých úrovniach, v diecézach i vo farnosti, samozrejme pod vedením francúzského episkopátu."
V nadväznosti na svoju osobnú skúsenosť Olivier Savigna upozornil na potrebu duchovnej starostlivosti o obete zneužívania. Zdôraznil, že on sám si, vďaka ľuďom, ktorí svedčili o Kristovi, dokázal uchovať vieru a nevzdialil sa Cirkvi. V súvislosti s príčinami súčasnej krízy uviedol, že nie je ani tak spojená s klerikalizmom, ako s určitou predstavou lojálnosti, ktorá vedie ľudí k mlčaniu. Dlhé roky sa s týmto problémom zaobchádzalo ako s rodinným tajomstvom, ktoré musí ostať utajené. Preto je tak dôležité postaviť sa k problému zneužívania jednoznačne, dodáva Savignac.