Hovorí sa, že prvými obyvateľmi Islandu boli írski mnísi, tzv. papar. Koncom 9. storočia prišli na Island ľudia keltského pôvodu z Nórska a kresťania z Írska a južných ostrovov Škótska. V 10. storočí prišli kresťanskí misionári z Nórska a severného Nemecka. V roku 1 000 parlament rozhodol o prijatí kresťanstva ako všeobecnej viery na Islande. Islanďania prosili v Ríme o cirkevné zriadenie a v roku 1056 bol vysvätený prvý biskup, Ísleifur Gissurarson. Otec mu podaroval miesto Skálholt, ktoré sa stalo biskupským sídlom: „Dokiaľ kresťanstvo bude na Islande.“ Za prvé dve storočia bolo vybudovaných skoro 2000 kostolov. Postupne na Islande našli svoj domov mnísi a mníšky z reholí augustinánov a benediktínov, kláštory a obe biskupské sídla - druhé, neskoršie ustanovené na Hólare v r. 1106 - sa stali sídlami šírenia vzdelanosti. Medzi biskupmi žil aj sv. Torlak Tórhalsson 1178-1193 (svätorečil ho sv. Ján Pavol II. ). V roku 1550 sa dánsky kráľ Kristián III. zmocnil vlády nad majetkom Cirkvi a ustanovil nad ním luteránskych pastorov. Posledný katolícky biskup, Jón Arason bol popravený sťatím, keď odmietol odovzdať vládu nad biskupstvom.
Odvtedy do 19. stororčia bolo pod trestom smrti alebo vyhnanstva zakázané stať sa katolíkom. V roku 1857 dostali dvaja katolícki kňazi povolenie slúžiť francúzskym rybárom, ktorý na Island priplávali na sezónny rybolov. Boli to séra (to je titul pre kňazov na Islande) Bernard Bernard a Jean-Baptist Baudoin (nazývaný séra Baldvin). O tri roky neskôr sa osadili na Landakote, kde je dodnes katedrála. Vtedy Island spadal pod správu Apoštolskej prefektúry pre severný pól. Ustanovená bola v roku 1855 pre najsevernejšie krajiny Európy a Ameriky. V roku 1874 sa do ústavy dostala sloboda vyznania a v roku 1869 bola rozpustená Apoštolská prefektúra a Island patril pod misijnú správu Dánska. Roku 1895 na Island poslali dvoch misionárov a o rok neskôr štyri sestry z Rehole sv. Jozefa. Hneď začali pomáhať s ošetrovaním chorých a výučbou- z tohto dôvodu bol postavený Landakot. (Neskôr prvá nemocnica a katolícka škola. ) Po príchode Montfortánov bol v roku 1929 ustanovený vikariát a predstavený rehole Marteinn Meulenberg dostal plnú biskupskú moc. V tom istom roku bol aj vysvätený za biskupa. V rokoch 1941- 1966 bol biskupom Jóhannes Gunnarsson, prvý Islanďan po „reformácii“.
V roku 2000 na 1000. prijatia kresťanstva katedrála Krista Kráľa dostala titul baziliky, ako jediná v Škandinávii. Pápež sv. Pavol VI. 18. októbra 1968 ustanovil Biskupstvo Reykjavík. Biskupmi boli a sú: Hinrik Frehen 1968–1986, Alfreð Jolson S.J. 1988–1994, Jóhannes Gijsen 1996–2007, Pétur Bürcher 2007–2015 a Davíð B. Tencer OFMCap. od 2015. V roku 1989 (3. - 4. júna) Island navštívil sv. Ján Pavol II. Celý jubilejný rok sprevádzali rôzne duchovné akcie, ku koncu sme sa modlili novovytvorenú modlitbu za diecézu a tiež novovytvorenú Novénu k sv. Torlakovi. Pútnici z Islandu spolu so svojimi biskupmi navštívili v októbri svätého otca Františka v Ríme na audiencii s poďakovaním za 50 rokov diecézy a odchádzali s požehnaním do ďaľších rokov života viery. Na zavŕšenie jubilejného roka bude 4. novembra slávnostná sv. omša v katedrále Krista Kráľa v Reykjavíku.
Katolícka Cirkev na Islande v číslach: rok 1968: rok 2018:
Zapísaní katolícki obyvatelia 1.070 (0,53%) okolo 14.000 (3,8%)
Počet obyvateľov Islandu okolo 200.000 okolo 355.000
Farnosti 2 8
Kostoly a kaplnky 5 17
Sviatosti a sväteniny:
Krsty 22 137
Birmovky 12 122
Sobáše 10 20
Pomazanie chorých 4 16
Pohreby 4 30
Služobníci Cirkvi:
Biskup 1 1
Biskup emeritus - 1
Kňazi 7 14
Diakoni - 1
Rehoľné sestry 65 29
Rehoľní bratia 2 1
Zamestnanci 0 6
TK KBS informoval Peter Kováčik