Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Nezdá sa byť ale až tak dobrý! [na námestí prší a fúka vietor]
Dnes ráno sme v Bazilike sv. Petra slávili svätú omšu na ukončenie zhromaždenia Synody biskupov venovaného mladým. Prvé liturgické čítanie, z proroka Jeremiáša (31,7-9) sa výnimočne hodilo k tomuto okamihu, pretože predstavuje slovo nádeje, ktoré Boh dáva svojmu ľudu. Je slovom útechy založeným na skutočnosti, že Boh je pre svoj ľud otcom, miluje ho a stará sa oň ako o syna (porov. v. 9); otvára pred ním perspektívu budúcnosti, schodnú a uskutočniteľnú cestu, po ktorej budú môcť kráčať aj „slepý i chromý, spolu ťarchavá aj rodička“ (v. 8), t. j. aj osoby, ktoré majú ťažkosti. Lebo nádej, ktorú dáva Boh, nie je fatamorgánou ako niektoré reklamy, kde sú všetci zdraví a krásni, ale je prísľubom pre skutočných ľudí, ľudí s kvalitami i nedostatkami, s potenciálom i krehkosťou, tak ako my všetci: nádej od Boha je prísľubom pre ľudí ako my.
Uvedené Božie slovo pekne vyjadruje skúsenosť, ktorú sme zažívali počas niekoľkých týždňov synody: bol to čas útechy a nádeje. Ako taký bol predovšetkým momentom počúvania: počúvať si totiž vyžaduje čas, pozornosť, otvorenosť mysle a srdca. Toto úsilie sa ale každý deň menilo v útechu; najmä preto, že sme medzi sebou mali veľmi živú a povzbudivú prítomnosť mladých ľudí s ich príbehmi a postrehmi. Skrze svedectvá synodálnych otcov vstúpila na synodu rôznorodá realita nových generácií takpovediac zo všetkých strán: z každého kontinentu a z rôznych ľudských a spoločenských situácií.
Týmto základným prístupom počúvania sme sa usilovali „čítať“ realitu okolo nás, zachytiť znamenia týchto našich čias. Bolo to spoločné rozlišovanie, vo svetle Božieho slova a Ducha Svätého. Toto je jeden z najkrajších darov, ktoré Pán udeľuje katolíckej Cirkvi: že zhromažďuje hlasy a tváre z najrôznejších oblastí reálneho života, a môže sa tak pokúsiť o takú interpretáciu, ktorá bude brať do úvahy bohatosť a komplexnosť fenoménov, vždy vo svetle Evanjelia. V uplynulých dňoch sme takto diskutovali o tom, ako máme spoločne kráčať uprostred výziev ako sú digitálny svet, fenomén migrácie, význam tela a sexuality, dráma vojen a násilia.
Ovocie tejto práce už začína „kvasiť“, tak ako kvasí hroznová šťava v sudoch po vinobraní. Synoda o mládeži bola dobrým vinobraním a sľubuje dobré víno. Chcel by som ale povedať, že prvé ovocie tohto synodálneho zhromaždenia by malo byť práve v príklade metódy, ktorú sme sa usilovali sledovať už od prípravnej fázy: synodálny štýl, ktorého hlavným cieľom nie je len vyhotovenie dokumentu, hoci je aj vzácny a užitočný. Viac ako dokument je totiž dôležité, aby sa šíril spôsob ako byť a pracovať pospolu, mladí a starí, v počúvaní sa a v rozlišovaní, aby sa dospelo k pastoračným rozhodnutiam, zodpovedajúcim skutočnosti.
Pre tento úmysel prosme o príhovor Pannu Máriu. Jej, ktorá je Matkou Cirkvi, zverujeme naše poďakovanie Bohu za dar tohto synodálneho zhromaždenia. A ona nech nám pomáha, aby sme teraz to, čo sme tu zažili, bez strachu priniesli do bežného života našich spoločenstiev. Nech Duch Svätý svojou múdrou kreativitou dá vzrast plodom našej práce, aby sme ďalej spoločne kráčali s mladými celého sveta.
Preložila: Slovenská redakcia VR