Najmladšia svätogorazdovská aktivita bude prebiehať v Rímskokatolíckom kostole Fatimskej Panny Márie v mestskej časti Čemerné. Začne sa o 14.30 h spoločenskou časťou. Otvorí ju Marcel Stanko, farský administrátor, v rámci ktorej sa prítomným účastníkom postupne prihovoria z Národného osvetového centra Miroslav Holečko, predseda Prezídia Matice slovenskej, tiež predseda Matice slovenskej Marián Gešper a ďalší hostia.
VIII. Gorazdova duchovná pieseň je príspevkom jej organizátorov k oslavám 1155. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 1150. výročia schválenia slovanskej liturgie – inaugurácie staroslovenčiny. Tento ojedinelý akt v histórii nášho národa, ktorým v dnešnom ponímaní je vlastne oficiálna kodifikácia reči našich predkov, nemá obdobu v histórii nijakého iného národného spoločenstva.
Univerzálnosť tohto aktu potvrdzujú dve nitrianske aktivity. Počas tohoročnej Národnej cyrilo-metodskej národnej púte v Nitre sa uskutočnila slávnostná inaugurácia originálnej poštovej známky. Pri príležitosti 1150. výročia uznania staroslovenčiny ako štvrtého liturgického jazyka Slovenská pošta v spolupráci s Vatikánom vydala unikátnu známku.
Filatelista Milan Šajgalík ju odovzdal vo forme hárčeka hlavnému celebrantovi svätej omše, prešovskému arcibiskupovi Jánovi Babjakovi slovami: „Poštová známka bude od dnešného dňa po celom svete šíriť túto vzácnu udalosť dávnej a slávnej histórie našej vlasti.“ Jej motívom je strana jedného z najstarších hlaholských rukopisov z konca desiateho storočia.
Známka obsahuje prepis začiatku Evanjelia podľa Marka a hárček je doplnený motívmi rímskeho kostola Santa Maria Maggiore. V roku 868 tam pápež Hadrián II. posvätil staroslovenské preklady bohoslužobných kníh, ktoré do Ríma priniesli Konštantín a Metod, čím uznal staroslovenčinu za liturgický jazyk.
V predvečer národnej púte v Kňazskom seminári sv. Gorazda Nitrianske biskupstvo uviedlo do života zberateľskú mincu. Tiež má pripomínať 1150. výročie uznania slovanského liturgického jazyka. Liturgiu v slovanskom jazyku schválil pápež Hadrián II. na prelom februára a marca v roku 868. Vtedy tiež vysvätil Metoda za kňaza, rovnako ako viacerých Metodových a Konštantínových žiakov, medzi ktorými nechýbal Gorazd.
Dominantu aj tohoročnej GDP bude tvoriť hudobno-poetická kompozícia pod názvom Svätý Gorazd, tebe ku cti. Scenáristicky, dramaturgicky a režijne ju pripravil autor projektu Gorazdova duchovná pieseň M. Holečko. V poetickej časti budú účinkovať herci – recitátori Jozef Šimonovič, emeritný člen SND z Bratislavy a Daniel Žulčák, člen Slovenského komorného divadla z Martina. V hudobnej časti sa predstavia spevák Juraj Havaj, basbarytonista z Bratislavy a organistka Katarína Feňová z Humenného.
Autor scenára pri tvorbe poetickej zložky kompozície položil dôraz na úryvky Konštantínovho Proglasu a literatúru o tejto básni básní, ďalej Hviezdoslavovej poémy Ľútosť Svätoplukova a zaradil aj opusy básnickej tvorby venovanej Gorazdovi predstaviteľmi Katolíckej moderny a ich pokračovateľmi Gorazdom Zvonickým, Svetoslavom Veiglom, Michalom Chudom.
Do hudobnej zložky zakomponoval skladby liturgické, národné i hymnické napr. Štátnu hymnu Slovenskej republiky, ktorá bude tvoriť prológ a Slovenskú hymnu pre chrám Bože čos ráčil slovenskému rodu – epilóg kompozície. Možno spomenúť tiež skladby Staroslovenský Otčenáš, Nitra, milá Nitra, Slovensko moje, otčina moja, Hospodi pomiluj, Tebe pojem, K Svätému Gorazdovi z JKS – Rodu nášho slovenského.
VIII. Gorazdova duchovná pieseň nech je oslavou a vďakyvzdaním za nasledovné dary našich predkov. Starí Slováci, obohatili európsku a všeľudskú civilizáciu, európske i svetové kultúrne dedičstvo originálnym kultúrno-civilizačným vkladom už v 9. storočí. Bolo ním vlastné písmo (hlaholika), vlastné písomníctvo, literatúra, kultúra, školstvo – aj vysoké – základ rozvoja našej národnej vzdelanosti. Staroslovenčina bola povýšená na bohoslužobný jazyk – štvrtý v Európe. Vznikol prvý preklad knihy kníh – Biblie – do jazyka našich predkov Slovenov, ale i ďalšie liturgické a literárne texty. Tento jazyk sa teda využíval aj v literárnej tvorbe, v prekladoch, v tvorbe zákonov, v diplomacii.
Mali sme cirkevný zákonník i občiansky zákonník, samostatnú cirkevnú provinciu, vlastný štátny útvar. Stalo sa tak vďaka apoštolskému, inkulturačnému, kultúrnemu, pedagogickému, právnickému, diplomatickému a štátnickému dielu intelektuálov Gorazda, Cyrila, Metoda i ďalších vzdelancov a našich panovníkov – Pribinu, Mojmíra I., Rastislava, Svätopluka, Koceľa, Mojmíra II. Toto dielo výrazne prispelo k prehĺbeniu kristianizácie našich predkov, k vytvoreniu ich identity a štátnosti. Predmetné dedičstvo otcov je zároveň jedinečným národným fenoménom kresťanského nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré sme my, jeho dediči, povinní ochraňovať, zveľaďovať a zachovať pre ďalšie generácie Slovákov a národností, ktoré Slovensko považujú za svoju vlasť a uvedené civilizačné hodnoty za obohacujúce ich identitu a spolupatričnosť so štátotvorným národom.
Podujatie tvorí súčasť XXIX. ročníka Svätogorazdovských dní na Slovensku a druhej Dekády svätého Gorazda na Slovensku 2016 – 2025, nad ktorými desiatykrát po sebe prevzal záštitu exprezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.
TK KBS informoval Miroslav Holečko