Via Francigena je známa už od 9. storočia ako pútnická cesta vedúca od Britských ostrovov - od Katedrály v Canterbury - cez Francúzsko a Švajčiarsko do Ríma a ďalej až do Jeruzalema. Úsek cesty, ktorého časť si prešli synodálni otcovia, predstavuje 45. etapu starej cesty. Zalesnený pahorok Monte Mario bol v stredoveku označovaný ako Mons Gaudii – Vrch radosti. Z neho totiž pútnici po prvý raz mohli zazrieť siluetu vytúženej Baziliky sv. Petra.
Asi tristočlenná skupina sa vydala na cestu ráno z Centra Dona Orioneho cez kľukaté chodníčky uprostred zelene prírodného parku Monte Mario a po zostupe z vŕšku pokračovali rušnými ulicami až k Vatikánu. Pútnici mali na šesťkilometrovej trase tri meditačné zastavenia. V Bazilike sv. Petra ich na poludnie čakal Svätý Otec František, ktorý ich pozval obnoviť si pri hrobe prvého pápeža vyznanie viery.
Všetci sa zúčastnili na svätej omši, ktorej hlavným celebrantom bol generálny sekretár Synody biskupov kardinál Lorenzo Baldisseri. Predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie arcibiskup Rino Fisichella sa prihovoril v homílii zameranej na odkaz svätého apoštola Petra vyjadrený v jeho vzťahu s Ježišom, ktorý si ho povolal, vyvolil a poveril poslaním.
Púť k hrobu sv. Petra v rámci programu Synody o mladých, viere a rozlišovaní povolania zorganizovala Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie.