Vladyka Milan v homílii hovoril o svätom Jakubovi, o jeho poslaní ako jeruzalemského biskupa a jeho mučeníckej smrti, a následne poukázal na súčasné spôsoby prenasledovania Cirkvi. Dnes už nejde o prenasledovanie mečom, ale o cieľavedomé špinenie Cirkvi, obviňovanie a boj proti hodnotám, ktoré sú prirodzené nielen pre kresťana, ale i pre človeka vôbec. V tom všetkom je jediným východiskom autentická viera založená na Kristovi. Vladyka zdôraznil potrebu byť svedkami živého Krista, byť vernými Cirkvi a nezanedbávať piliere, ktorým nás učí ranokresťanská Cirkev – Eucharistia, teda liturgické slávenie, počúvanie Božieho slova a jeho ohlasovanie a život v spoločenstve Cirkvi. Liturgia svätého Jakuba verne odzrkadľuje liturgickú prax ranokresťanskej cirkvi. Jej terajšia podoba je výsledkom niekoľkých recenzií, ale aj napriek tomu z nej cítiť starobylosť a dotyk Cirkvi spred 2000 rokov.
Liturgia katechumenov, teda čítanie textov Písma, sa odohráva v strede chrámu – uprostred Cirkvi. Čítania sú v poradí z hľadiska dejín spásy. Číta sa text zo Starého zákona, Evanjelium a potom čítanie z apoštolských listov. Po čítaniach nasleduje homília, ktorú prednáša biskup sediac na stolci na vyvýšenom mieste. Po homílii nasleduje liturgia veriacich. Začína sa symbolom viery a pokračuje anaforou (kánonom eucharistie), ktorá je v liturgii sv. Jakuba dlhšia a zložitejšia ako v liturgii sv. Bazila Veľkého. Pri podávaní Eucharistie sa podáva zvlášť svätý chlieb a zvlášť sa pije zo svätého kalicha. Početné ekténie a modlitby majú hlboký vieroučný zmysel a veľa vyjadrujú o charaktere modlitieb i prežívania viery prvotnej cirkvi. Ak porovnávame ducha liturgie s listom sv. Jakuba, môžeme vidieť, že ich duch je totožný. Liturgia sv. Jakuba patrí medzi apoštolské liturgie a je jedna z mála tých, ktoré sa zachovali. Etiópska a koptská cirkev slávi liturgiu svätého apoštola Marka, malabarskí kresťania v Indii dodnes slávia liturgiu svätého apoštola Tomáša. Vzhľadom k tomu, že liturgia svätého Jakuba je dlhá a každodenné slávenie eucharistie sa stávalo čoraz častejším, veriaci nemohli dobre skĺbiť cirkevný život i verejné povinnosti, cirkevní otcovia sv. Ján Zlatoústy a sv. Bazil Veľký skrátili liturgiu sv. Jakuba zachovajúc štruktúru apoštolských liturgií. Obidve liturgie sa zachovali až dodnes a postupne nahradili liturgiu sv. Jakuba.
Starobylá liturgia svätého Jakuba sa môže sláviť nielen v tento deň na sviatok sv. Jakuba, ale aj v Nedeľu po Narodení Pána, keď si Cirkev pripomína Kristových príbuzných.
TK KBS informoval Dominik Petrík