„Je to radostná a utešujúca správa, že počas svojej budúcotýždňovej návštevy vo Vatikáne prezident Mun Čä-in so sebou prinesie posolstvo severokórejského lídra Kim Čong-una, ktorý túži pozvať pápeža Františka do Pchjongjangu. Svätému Otcovi vždy ležal na srdci pokoj na Kórejskom polostrove. V modlitbe pamätal na Kórejčanov vždy, keď nastali dôležité momenty nedávnych dejín. Dúfam, že tieto snahy prispejú k budovaniu autentického pokoja na Kórejskom polostrove. Predovšetkým sa však, ako apoštolský administrátor Pchjongjangu, úprimne modlím za budúce dni, aby sme mohli vyslať kňazov a rehoľníkov na Sever a spoločne sláviť sviatosti.“
Náboženská situácia v Severnej Kórei
Katolícka komunita v Severnej Kórei sa dnes bežne označuje prívlastkom „Cirkev ticha“. Od roku 1948 začal severokórejský režim odstraňovať akúkoľvek stopu prítomnosti viery v krajine. Až do roku 1950 bolo v Severnej Kórei viac než 55 tisíc veriacich a 57 kostolov s misionármi, katolíckymi školami a pastoračnými aktivitami. Dnes tu však už nie sú žiadni katolícki biskupi, kňazi ani rehoľníci. Od roku 1989 s pádom komunistického bloku nastala prvá zmena v náboženskej politike režimu, keď uznal jedno „Katolícke združenie“ a jednu „Kresťanskú federáciu“, ktorých veriaci sú oficiálne kontrolovaní vládou. Ich počet sa dnes odhaduje na tritisíc. Juhokórejskí kňazi, ktorí v nedávnej dobe navštívili Severnú Kóreu, sú presvedčení, že mnohí ďalší obyvatelia Severnej Kórey žijú svoju vieru v skrytosti.