Svedectvo Viktórie Žolnovej, audítorky na biskupskej synode o mladých

TK KBS, RV kva; ml | 11. 10. 2018 08:49



Rím 11. októbra (RV) Viktória Žolnová je jednou zo 49 audítorov tohtoročnej synody o mladých. V utorok 9. októbra sa v pléne synody za účasti 267 biskupov z celého sveta podelila so svojím svedectvom o vlastnej ceste rozlišovania povolania.

Laická animátorka mládeže, 28-ročná Viktória pracuje v Prešovskej archieparchii ako dobrovoľníčka v Gréckokatolíckom mládežníckom centre Bárka v Juskovej voli. O rozhodnutí venovať sa naplno tomuto povolaniu sa podelila na synode týmito slovami:

„Svätý Otec, synodálni otcovia, bratia a sestry v Kristu, je pre mňa veľká česť a privilégium tu byť dnes s vami a moje srdce je za takú milosť plné vďačnosti.

Volám sa Viktória a pochádzam zo Slovenska, z Prešovskej archieparchie, kde mladí ľudia zažívajú lásku a starostlivosť našej Matky Cirkvi, a kde sa zapájam do služby mladým viac ako desať rokov. Prostredníctvom tejto angažovanosti a službe Bohu v mojich blížnych som zažila, že som živou a dôležitou súčasťou Cirkvi. Boh je ten, kto ma vedie mojím životom, ukazujúc mi krok za krokom jeho plán pre mňa.

Študovala som manažment a potom pracovala pre malú spoločnosť ako „office manager“ (vedúca kancelárie). Prostredie bolo prijateľné, ale nerástla som ani osobne, ani profesionálne a chýbalo mi hlboké uspokojenie a radosť, ktoré prichádza z dobre vykonanej práce. Túžila som po zmene.

Zatiaľ čo som sa modlila a hľadala nové príležitosti, Boh otvoril pre mňa dvere k štúdiu angličtiny a katechizmu v zahraničí. Bola som vďačná Bohu, že odpovedal na moju modlitbu, ale vedela som, že potrebujem od niekoho ešte ďalšie nasmerovanie.

Dlho som hovorila s kňazom, ktorý bol niekoľko rokov mojím spolupracovníkom. Verila som mu a nebála som sa, že budem nepochopená, aj keď som mala veľa otázok a obáv. Náš rozhovor ma priviedol k predstave, že som sa už rozhodla. Otázka, ktorú som si musela položiť, znela: Čo by prežívali moje srdce a myseľ? Toto bol pre mňa bod, ktorý všetko zmenil.

Po veľkom zvažovaní a modlitbe som si uvedomila, že viac môžem získať, ako stratiť. Spravila som vlastné rozhodnutie: „áno“! A toto rozhodnutie prinieslo pokoj a radosť do môjho srdca, no taktiež som vedela, že bude pre mňa ťažké všetko opustiť, a stále som mala otázky a obavy z neznámeho.

Svojím spôsobom som sa cítila ako Mojžiš, v čase keď Boh prerušil jeho každodennú rutinu a povolal ho vyviesť Izraelitov otroctva. Ja som nikoho nevyviedla zo zajatia, no vedela som, že toto NEBOLA obyčajná ponuka. Boh ma volal do niečoho nového a On mi ukazoval cestu. Vnímala som to ako povolanie alebo volanie k robeniu niečoho, čo Boh chce odo mňa v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste. Volanie do vnútornej činnosti, ktorú chcel Boh vo mne naplniť, bolo volanie k rastu vo svätosti.

Toto volanie nebolo niečím, čo som očakávala, ale bol to spôsob, ktorým si Boh vybral oživiť plameň túžob môjho srdca.

Taktiež mi to pomohlo pochopiť, že povolanie a jeho rozlišovanie nie je obmedzené na zasvätený život alebo na manželstvo. Je to každodenný proces, ktorý sa odráža v mojej práci, pri plnení svojich úloh tak môžem rásť v svätosti. Taktiež som porozumela, že mladí ľudia potrebujú niekoho, kto by ich sprevádzal a podporoval v ich procese rozlišovania, pri ich úsilí spoznať a nasledovať Božiu vôľu. 

Ďakujem vám!“

-

Rozhovor pripravila Katarína Vargová, stážistka v Slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu, študentka žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Snímka: Viktória Žolnová v rozhovore s Katarínou Vargovou v štúdiu Vatikánskeho rozhlasu 



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024