"Toto sú slávnosti, ktoré udržiavajú ducha a ducha Európy a aj v cirkvi sú mimoriadne dôležité tieto udalosti," uviedol kardinál Tomko, ktorý počas svätej omše požehnal základný kameň chystaného pútnického domu bl. Anny Kolesárovej v Obišovciach. Postaviť ho chcú v areáli pútnického miesta. "Tento pútnický dom bude slúžiť pre všetkých tých, ktorí budú potrebovať nejako vypnúť, ktorí si budú chcieť vykonať duchovnú obnovu," vysvetlil Michal Harakaľ, farár v Obišovciach.
Podľa košického arcibiskupa metropolitu Bernarda Bobera sa v Obišovciach aj vďaka dobrej dostupnosti a ochotným ľuďom darí púte rozvíjať, a preto treba tunajšie iniciatívy podporovať. "Robíme to, čo zo svojej viery je treba robiť v tomto čase a urobíme dobrý základ pre budúce generácie, aby nepovedali, že sme v tomto čase boli mľandraví alebo neochotní, alebo že sme sa naozaj nepovzbudili tým, čo Panna Mária pre túto horu a pre tento región znamená," uviedol pre Rádio LUMEN.
Tradičné každomesačné Fatimské soboty v Obišovciach sa rozbehnú opäť v máji a potrvajú opäť až do októbra.
-
PLNÉ ZNENIA PRÍHOVOROV (z celodiecéznej púte v Obišovciach)
- Úvodné prívítanie košického pomocného biskupa Mons. Mareka Forgáča-
Drahí bratia a sestry, v úvode tohto Eucharistického slávenia, blízko diecéznej svätyne pri našej Nebeskej Matke Obišovskej, chcem medzi nami privítať nášho vzácneho hosťa, rodáka našej milovanej slovenskej zeme a najväčšieho pútnika – Jeho Eminenciu kardinála Jozefa Tomka.
Otec kardinál, Vy ste nešetrili toľké kilometre z Večného mesta, prišli ste medzi nás, aby ste nás v službe hlavného celebranta a kazateľa na dnešnej svätej omši povzbudili vo viere. Žijeme ťažké časy, ktoré neprajú kresťanskej viere, preto sme vďační za každé slovo povzbudenia a sprostredkovanie požehnania od Svätého Otca.
Pozdravné slovo uvítania adresujem aj nášmu otcovi arcibiskupovi Bernardovi Boberovi, ktorý pred rokom zasvätil našu arcidiecézu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Pozdraviť a privítať chceme aj nášho emeritného arcibiskupa Alojza Tkáča.
A v neposlednom rade vítam vás, milí kňazi, rehoľníci, rehoľnice a seminaristi, a zo srdca pozdravujem hlavne vás, drahí bratia a sestry, ktorí ste priputovali do Obišoviec, ako aj vás všetkých, ktorí ste s nami duchovne spojení cez vysielanie Televízie Lux a Rádia Lumen. Ešte raz, všetci buďte vítaní, požehnaní a naplnení radosťou z dnešnej slávnosti Ružencovej Panny Márie Obišovskej!
------------------------------------------------
- Homília kardinála Jozefa Tomka, emeritného prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov
Drahí veriaci!
Viacerí sa možno pýtajú, čo značí “obišovský putnok” a čo aj nás sem pritiahlo. Plnú odpoveď nám môže dať len viera. Neprišli sme sem na divadlo, ani na zábavu. Hľadáme tu pokoj duše a posilnenie viery, lebo dúfame, že v tomto spoločenstve viery, uprostred ľudí, ktorí oslavujú Ježiša Krista a jeho presvätú Matku, nájdeme úľavu na naše problémy, najmä na tie duchovné.
Prišli sme sem zblízka i z ďaleka, ako sa po dlhšom čase chodí k matke, do jej teplého a milého domu, aby sme sa zohriali a potešili. Centrom nášho stretnutia je Ona, naša nebeská Matka Mária, ako je znázornená na tomto obraze. Ona sa teraz díva na nás,- ako veríme-, aj so svojím Synom a naším Pánom. Pravú ruku má mierne zdvihnutú smerom nahor, ukazujúc nám cestu k Nemu, nášmu Spasiteľovi.
Kto je táto jediná žena, ktorú môžeme doslova nazývať Boho –rodičkou. O nej nám podáva správu evanjelista Lukáš vo svojom posolstve, ktoré sme práve počuli (Lk 1, 26-38). Ona je tá dievčina z galilejského mesta Nazaretu. Ako nás informuje Lukáš, „meno panny bolo Mária“ a bola zasnúbená mužovi z kráľovského rodu Dávidovho, menom Jozefovi. Napriek tomu, že nepoznala muža, posol z neba jej oznamuje, že z moci Svätého Ducha porodí syna, ktorý sa bude volať Boží Syn. V tej dobe Izraeliti už horlivo čakali príchod sľúbeného Vykupiteľa a Spasiteľa, ktorého nazývali Mesiášom. Aj Mária zaiste poznala zo Svätého Písma Starého zákona predpovede o budúcom Mesiášovi. Preto prijala slová nebeského posla ako pravdivé, uverila Božiemu posolstvu a bez váhania prijala Božiu vôľu, ktorá usmernila celý jej život. V jej srdci ihneď vznikla kladná odpoveď na Božiu vôľu. Tam zaznelo pohotové slovo súhlasu, prvé rozhodné „fiat“ –„nech sa mi stane“. Evanjelista Lukáš uvádza priamo slová, ktoré vyslovila sama nazaretská dievčina Mária: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).
„Nech sa mi stane“ –„fiat“! A naozaj stalo sa! Nazaretská dievčina sa stala matkou Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna. V jej lone vzal na seba ľudskú prirodzenosť sám Boží Syn, druhá osoba najsvätejšej Trojice: „on pre nás ľudí a pre našu spásu...stal sa človekom“.
Prvá žena po Márii, ktorá realisticky pochopila historický význam týchto slov súhlasu pre spásu celého ľudstva, bola jej príbuzná Alžbeta. Tá zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?...blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 41-45).
Aj prví kresťanskí spisovatelia opisujú súhlas Panny Márie s Božou vôľou ako veľmi dôležitý pre dejiny našej spásy. Boh berie vážne svoje ponuky nám ľuďom, ale berie vážne aj naše odpovede na svoje (Božie) výzvy. Oslovil Máriu s veľkou výzvou, a potom čakal na jej slobodnú odpoveď, na jej súhlas. Tak koná Boh s nami ľuďmi. On nikoho nenúti, aby prijal jeho dary a milosti. Dal nám slobodnú vôľu a rešpektuje ju.
My sme prišli na obišovský „putnok“ so svojimi ťarchami, starosťami, potrebami duše i tela. Možno sme priniesli sem aj svoje viny, ktoré nás ťažia a čakajú na Božie odpustenie. Hanbíme sa ich vyznať, aj keď vieme, že ich vo sviatostnej spovedi zmyje Božie odpustenie. Prinášame sem naše rodinné problémy, ľudské spory, materiálne túžby, vzájomné napnutia a závisti, manželské slabosti, jedným slovom všetku ľudskú biedu, špinu a zlobu, ktorá nás znepokojuje. Hľadajme teda zmierenie s Bohom a s ľuďmi. Vzývajme našu nebeskú Matku a prosme ju, aby nám vyprosila odpustenie od jej Syna, ktorý vylial krv za hriechy ľudstva. On nás učil vzájomne si odpúšťať.
Apoštol sv. Pavol zhrnul do niekoľkých viet nasledujúce povzbudenie: „Bratia, láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí“.
Po tomto povzbudení Pavol pridáva ešte tieto náročné slová: „Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym“ (List Rimanom 12, 9-16).
V tomto Liste Rimanom sa Apoštol národov odvážil žiadať taký hlboko kresťanský štýl života od prvých kresťanov, ktorí žili uprostred svetáckej spoločnosti v pohanskom veľkomeste Ríme. Od nás by dnes azda žiadal viac a možno aj pevnejšími slovami, lebo máme oveľa viac možnosti zmieriť sa s Bohom nielen počiatočným vnútorným obrátením vo vlastnom srdci, ale aj vo sviatostnej spovedi, ktorá je znakom jeho milosrdnej lásky k nám .
Dovoľte mi, aby som všetkým vám poukázal aj na taký jednoduchý a každému prístupný prostriedok, ktorý môže použiť každý veriaci, starý alebo mladý, dievča alebo mládenec, ba ešte aj deti; žena alebo muž, učený alebo menej vzdelaný. Áno, hovorím o ruženci, ktorý je najľahšou, môžeme povedať ľudovou meditáciou o živote Ježiša Krista a jeho nebeskej Matky. Na svojich misijných cestách po rôznych svetadieloch som sa mohol všade modliť s veriacimi, s nimi opakovať „Ave, Maria“- a ihneď som bol doma, u našej nebeskej Matky, v našej -Kristovej rodine. Pamätám sa na niekoľko miliónový zástup na Filipínach, ale aj na malé skupiny veriacich v Japonsku, medzi Innuitmi alebo Eskimákmi na kanadskom severe, na pastierov oviec na africkej savane, na peších pútnikov v severnej Indii, ktorí potrebovali viac dní, aby prišli cez hory sláviť Eucharistiu. Dnes ruženec sa stal v celej Cirkvi znakom katolíckej viery a bratského spoločenstva.
Reči ruženca všetci veriaci porozumejú. Nielen v Obišovciach, Levoči, Starých Horách, v Šaštíne a inde na Slovensku, ale aj na medzinárodných mariánskych miestach, ako sú Lurdy, Fatima, Loreto, Guadalupe a iné miesta, kde tisícky veriacich spievajú nábožný spev „Ave Maria“ a v rukách posunujú zrnká ruženca. Pritom si pripomínajú radostné, bolestné i slávnostné udalosti zo života Ježiša Krista a jeho svätej Matky. My starší si pamätáme na spoločnú modlitbu ruženca v našich rodinách. Októbrové pobožnosti ako aj iné schôdzky sú aj dnes vhodnou príležitosťou pomodliť sa aspoň nejaký desiatok ruženca. Pri spomienke na bolesti nášho Pána sa stlmia naše trápenia; Pánove radostné príbehy a povzbudenia dodajú nám odvahy; do srdca nám zostúpi mier a pokoj.
My si z tohto odpustu odnášame dve duchovné slová, aby nás sprevádzali v každodennom živote. Viažu sa na Božiu Bohorodičku a našu Matku. Pri každej modlitbe Zdravasa ich používame. Chceme, aby sa pre nás stali prameňom pokoja a sily.
Prvé slovo je „fiat“- „nech sa mi stane“ vôľa Božia.
A druhé slovo je náš ružencový pozdrav „Ave Maria !“
Drahí bratia a sestry, nech sa na príhovor obišovskej Božej Matky z tohto vršku – „putnoka“ rozleje na všetkých prítomných, na celé Slovensko, na nepokojnú Európu, na tento náš rozbúrený svet - Božie požehnanie, milosť a láska nášho milosrdného Pána Ježiša Krista. Nech pokoj Pánov prebýva vždy s nami!
K tomu prianiu sa pripája aj náš rímsky Svätý Otec pápež František, ktorý nám posiela svoje apoštolské požehnanie. Odovzdám vám ho na konci tejto eucharistickej obety. Amen.
Jozef kard. Tomko
------------------------------------------------
- Záverečné poďakovanie košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera
Milý otec kardinál, dovoľte aj mne na záver vysloviť slová vďaky za dnešný požehnaný deň. Ďakujeme Bohu a Panne Márii predovšetkým za Vás, lebo Vaša prítomnosť dodáva tomuto miestu väčší lesk. My sme na Vás hrdí a odo dnes sme hrdí aj na to, že sme Vás tu mohli privítať a spolu s Vami sa zjednotiť v modlitbe pri Pánovom oltári. Nech Vás Pán žehná a Božia Matka Obišovská nech Vás prikryje svojim ochranným plášťom, aby ste nás ešte dlho mohli takto potešovať a povzbudzovať! Ďakujeme!
Dnes to bola milá slávnosť. Aj počasie nám prialo a tak sme si mohli v pokoji vychutnať 1. výročie zasvätenia našej arcidiecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ako som už neraz pripomenul, ovocie tohto zasvätenia sme už pocítili v dare blahoslavenej Anky Kolesárovej. Kiežby nám Matka Božia pomohla vyprosiť pevné rodiny a nové duchovné povolania pre našu arcidiecézu. Bol by to vytúžený dar k 400. výročiu mučeníckej smrti Košických mučeníkov, na ktoré sa v tomto období pripravujeme.
Mnohí kňazi zo širokého okolia tu počas dvoch dní vysluhovali sviatosť zmierenia, za čo im úprimne ďakujem. Za celú liturgickú a hudobnú prípravu ďakujem domácemu duchovnému otcovi Michalovi Harakaľovi, jeho ochotným farníkom a dobrovoľníkom! Ďakujem organistovi Františkovi Beerovi a zbormajstrovi Viliamovi Gurbaľovi, ktorý viedol Komorný orchester, Zbor sv. Cecílie i bohoslovcov zo seminárnej Scholy cantorum.
Úprimná vďaka patrí všetkým, bez ktorých by táto slávnosť bola veľmi ťažko organizačne zvládnuteľná. V prvom rade záchranným a bezpečnostným zložkám: zdravotníkom, policajnému zboru a dobrovoľným hasičským zborom z celého okolia vďačíme za koordináciu dopravy či parkovania.
Moja vďačnosť patrí našim katolíckym médiám Televízii Lux a Rádiu Lumen za odvysielanie tejto svätej omše a propagáciu tohto pútnického miesta.
Nakoniec sa chcem poďakovať vám všetkým, bratia a sestry, za to, že ste neváhali putovať, že ste prišli z blízka i z ďaleka k našej Obišovskej Nebeskej Matke! Prajem vám šťastný návrat domov a spokojný, naplnený i požehnaný život vo vašich rodinách!
Pochválený buď Ježiš Kristus!
------------------------------------------------
TK KBS informovala Košická arcidiecéza
FOTOGRAFIE je možné nájsť TU / Autor: Jaroslav Fabian