Počas komplexnej obnovy tejto stavby došlo k odstráneniu všetkým nevhodných stavebných zásahov, obnoveniu plastickej výzdoby čelnej fasády i odkrytiu pôvodného okna tak, aby sa obnovil starobylý ráz stavby. V interiéri bola osadená drevená socha Piety z roku 1985 a vo výklenku nad vstupom socha sv. Antona Paduánskeho, ktorému bola zasvätená dnes už neexistujúca kaplnka v obci Slovany. Odborným garantom rekonštrukcie bola Znievska rodáčka Kristína Zvedelová.
Slávnostná svätá omša pri kaplnke sa konala za účasti veriacich z blízkeho okolia. Kaplnku na úvod slávnosti požehnal pán dekan Jozef Kraus za účasti kanonika Jozefa Čemana z Vrícka a farára Štefana Hýrošša z Kláštora pod Znievom.
Úcta k Panne Márii je na území farnosti rozšírená už od pôsobenia premonštrátov v Kláštore pod Znievom. Premonštráti tu postavili kostol a kláštor zasvätený Blahoslavenej Panne Márii, ktorý sa už počas stredoveku stal mariánskym pútnickým miestom. Mariánsky kult sa vo farnosti výrazne rozšíril v polovici 18. stor., kedy tu vznikla pričinením jezuitov kalvária, venovaná práve Sedembolestnej Panne Márii. Kalváriu tvorila ústredná kaplnka Trpiaceho Krista, ktorú obklopovalo murované ohradenie so siedmimi kaplnkami. V nich boli osadené obrazy s námetmi siedmich bolestí Panny Márie.
TK KBS informovala Farnosť Kláštor pod Znievom