Za koho ma pokladáš ty? – Na túto Ježišovu otázku inšpirovanú dnešným úryvkom Evanjelia podľa Marka (Mk 8, 27-35) sme podľa slov pápeža všetci povolaní odpovedať vo svojom srdci. Pán totiž chce, „aby sme si s ním vytvárali osobný vzťah a prijali ho do centra nášho života“. Jeho úzka a namáhavá cesta trpiaceho Služobníka však niekedy môže oponovať naším očakávaniam, tak, ako u Petra, uviedol pápež a prezradil, v čom spočíva pravé nasledovanie Krista:
„Ježiš nám hovorí, že preto, aby sme ho nasledovali a boli jeho učeníkmi, je treba zaprieť samých seba (porov. v. 34), čiže zaprieť očakávania našej egoistickej pýchy, a vziať na seba svoj kríž. Následne všetkým dáva jedno základné pravidlo. Aké je to pravidlo? «Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho» (v. 35). Často sa v živote stáva, že z rôznych dôvodov zídeme zo správnej cesty, hľadajúc šťastie iba vo veciach či v osobách, ku ktorým sa správame ako k veciam. Avšak šťastie nájdeme iba vtedy, keď stretneme pravú lásku, ktorá nás nechá v údive a zmení nás. Láska všetko mení! A láska môže zmeniť aj nás, každého jedného z nás. Svätci sú toho dôkazom.“
-
V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 16. septembra 2018, 24. nedeľu cezročného liturgického obdobia cyklu B.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V dnešnom evanjeliovom čítaní (porov. Mk 8,27-35) sa znovu objavuje otázka, ktorá sa tiahne celým Markovým Evanjeliom: Kým je Ježiš? Tentokrát je to ale sám Ježiš, kto kladie túto otázku učeníkom, aby im tak pomohol postupne sa popasovať s otázkou o jeho identite. Skôr, než sa to Ježiš spýta priamo Dvanástich, chce od nich počuť, čo si o ňom myslia iní ľudia – dobre totiž vie, že učeníci veľmi pozorne vnímajú popularitu svojho Učiteľa! Práve preto sa ich pýta: «Za koho ma pokladajú ľudia?» (v. 27).
Z odpovede vyjde najavo, že Ježiša ľudia považujú za veľkého proroka. V skutočnosti však Ježiša nezaujímajú nijaké prieskumy a to, čo si ľudia hovoria. Nesúhlasí ani s tým, aby jeho učeníci odpovedali na otázky vopred pripravenými formulkami, citátmi známych postáv zo Svätého písma, pretože viera, ktorá sa obmedzuje na formulky, je len krátkozrakou vierou.
Pán chce, aby si s Ním jeho učeníci, tí v minulosti i tí dnešní, vytvárali osobný vzťah a prijali ho tak do centra svojho života. Pobáda ich preto, aby sa v plnej pravde čelili sebe samým a pýta sa ich: «A za koho ma pokladáte vy?» (v. 29). Ježiš sa dnes s touto priamou a dôvernou otázkou obracia i na každého z nás: „Za koho ma pokladáš ty? A vy, za koho ma pokladáte? Kým som pre teba?“. Každý je povolaný odpovedať si vo vlastnom srdci, nechávajúc sa osvietiť svetlom, ktoré nám dáva Otec, aby sme poznávali jeho Syna Ježiša. A rovnako, ako to bolo u Petra, aj nám sa môže stať, že v zápale prehlásime: „Ty si Mesiáš“. Keď nám však Ježiš jasne povie to, čo povedal učeníkom, t. j. že jeho poslaním nie je ísť širokou cestou úspechu, ale úzkou, namáhavou cestičkou trpiaceho pokoreného, odmietnutého a ukrižovaného Služobníka, môže sa teda aj nám, tak ako Petrovi, prihodiť to, že budeme namietať a vzbúrime sa, pretože to odporuje našim očakávaniam, svetským očakávaniam. V tých chvíľach si aj my zaslúžime to zdravé Ježišovo pokarhanie: «Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!» (v. 33).
Bratia a sestry, vyznanie viery v Ježiša Krista sa nemôže zastaviť iba pri slovách, ale vyžaduje si, aby bola overená konkrétnymi rozhodnutiami a gestami, životom poznačeným Božou láskou, veľkodušným životom, životom plným lásky k blížnemu. Ježiš nám hovorí, že preto, aby sme ho nasledovali a boli jeho učeníkmi, je treba zaprieť samých seba (porov. v. 34), čiže zaprieť očakávania našej egoistickej pýchy, a vziať na seba svoj kríž. Následne všetkým dáva jedno základné pravidlo. Aké je to pravidlo? «Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho» (v. 35). Často sa v živote stáva, že z rôznych dôvodov zídeme zo správnej cesty, hľadajúc šťastie iba vo veciach či v osobách, ku ktorým sa správame ako k veciam. Avšak šťastie nájdeme iba vtedy, keď stretneme pravú lásku, ktorá nás nechá v údive a zmení nás. Láska všetko mení! A láska môže zmeniť aj nás, každého jedného z nás. Svätci sú toho dôkazom.
Panna Mária, ktorá prežívala svoju vieru vo vernom nasledovaní svojho Syna Ježiša, nech pomáha aj nám kráčať rovnakou cestou, stravujúc náš život veľkodušne pre Ježiša a pre bratov.
Preložila: Slovenská redakcia VR
-
Príklad Pina Puglisiho: Láska mocnejšia než nenávisť
Po modlitbe Anjel Pána sa Svätý Otec poďakoval Sicílčanom za ich vrelé prijatie počas jeho včerajšej pastoračnej návštevy tohto talianskeho ostrova. Pápež František včera zavítal do dvoch sicílskych diecéz – Piazza Armerina a Palermo, pri príležitosti 25. výročia mučeníckej smrti bl. kňaza Pina Puglisiho, zavraždeného mafiou. Jeho príklad pápež pripomenul aj pútnikom na Vatikánskom námestí: „Príklad a svedectvo Dona Puglisiho, nech aj naďalej ožarujú nás všetkých a nech sú pre nás uistením, že dobro je silnejšie než zlo, že láska je mocnejšia než nenávisť. Pán nech žehná vás Sicílčanov i vašu zem! Jeden veľký aplauz pre Sicílčanov!“
Pápež veriacim daroval kovový kríž
Svätý Otec dnes opäť príjemne prekvapil pútnikov zídených na Námestí sv. Petra. Po skončení poludňajšej modlitby totiž prítomným podaroval malý kovový kríž striebornej farby, spolu s kartičkou nesúcou odkaz: „V Kristovom kríži je všetka láska Boha, je tam jeho nesmierne milosrdenstvo“. Celkovo 40-tisíc krížikov dnes na Vatikánskom námestí rozdávali chudobní, bezdomovci, utečenci i rehoľníci a dobrovoľníci organizovaní Úradom apoštolskej charity (Elemosineria apostolica). Svoj dar pápež komentoval nasledovne:
„Dnes, dva dni po Sviatku Povýšenia sv. Kríža, som vám, ktorí ste na námestí, chcel podarovať kríž. (...) Kríž je znamením lásky Boha, ktorý v Ježišovi dal za nás život. Pozývam vás, aby ste tento dar prijali a priniesli ho do vašich domov, do izieb vašich detí či starých rodičov, kdekoľvek, aby ho však bolo v dome vidieť. Nie je ozdobným predmetom, ale je náboženským znakom pre kontempláciu a modlitbu. Hľadiac na ukrižovaného Ježiša hľadíme na našu spásu. (...) Toto je pápežov darček. Ďakujem sestrám, chudobným a utečencom, ktorí teraz rozdajú tento maličký, avšak vzácny dar! Ako vždy, viera prichádza od maličkých, od pokorných.“
Vyše 300 chudobným a dobrovoľníkom následne Úrad apoštolskej charity rozdal balíčky so suchým obedom.