Tohtoročné stretnutie goralov umocňovala atmosféra prítomnosti relikvie prvého stupňa svätého Jána Pavla II., ktorú na túto príležitosť zapožičal emeritný krakovský arcibiskup Stanislav kardinál Dziwisz. Slávnostné požehnanie s relikviou najväčšieho gorala, mariánskeho ctiteľa a pápeža dostali všetci, ktorí prišli do Tatier a spoločne putovali na Hrebienok.
Karol Wojtyla mal vrúcny vzťah k našej krajine a ešte vrúcnejší k Tatrám. Ľudia na oboch stranách hôr ho považovali za svojho, za Tatranca, hory mal proste v krvi. Už v ranom detstve sa prebudila jeho láska k prírode. S otcom navštevoval Vysoké Tatry i Beskydy. Karolov otec bol jeho sprievodcom aj mentorom, zoznamoval ho s krásou prírody, naučil ho poznávať zvieratá, utešené stromy a rastliny. Všetky tieto skúsenosti viedli k tomu, že sa mladý Karol stal kňazom cestovateľom, športovcom, pionierom turistického kňazstva. Karol Wojtyła často kráčal cestičkami národných parkov. Vystúpil na vrchol Leskomie, z ktorého vidieť jeho milované Tatry a na iné hory a štíty. Počas svojho života navštívil v roku 1995 aj Sliezsky dom, kde sa o 21 rokov neskôr konal aj prvý ročník folklórneho festivalu Goral na gory.
V meste na úbočí Slavkovského štítu bola počas celého dňa podujatia ,, Goral na gory“, vystavená k verejnej úcte relikvia nášho jediného slovanského pápeža. Nezisková organizácia Obnova kultúrnych tradíciíí zorganizovala pre milovníkov a nadšencov veľhôr deň zvykov a duchovných a kultúrnych obyčajov goralov zo Spiša, Liptova, Oravy, Kysúc, Moravy a Poľska nádherný a zmysluplný deň. Okrem iného návšetvnici načreli do krásy a tajomstva tradičných ľudových remesiel ako výroba fujár, perníkov, šitie goralských krojov, rezbárstvo, či košikárstvo. Záver patril starobylej a známej piesni goralov : ,, Go̲raľu, cy či ňe žaľ“.
TK KBS informoval Radoslav Babjarčík