Pre pravoslávnych kresťanov má Athos jedinečný význam ako jedno z pomyselných duchovných centier. Na Svätej Hore je cez tisícročie nepretržite pestovaná duchovná tradícia najhlbšej mystickej duchovnej modlitebnej praxe. Athos, nezávislá mníšska republika vo východnej časti gréckeho polostrova Chalkidiki, je aj miestom podivuhodnej starobylej byzantskej architektúry, kde sa zachovalo veľké množstvo archeologických pamiatok z dávnej Byzancie. Právom ho možno považovať za duchovno-kultúrny klenot sveta, pretože v starobylých monastieroch (kláštoroch) a pustovniach sa uchovávajú pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty. Ide o práce ikonopiscov, rezbárov, kaligrafov a ďalších umelcov.
Civilizácia prirodzene zasiahla aj do tohto priestoru, o ktorom sa v našej uponáhľanej dobe pomerne málo píše a hovorí. Predkladaný reportážny súbor čiernobielych fotografií Vladimíra Vajsa zobrazuje typické prvky kláštornej architektúry. Atmosféru života v tomto „zabudnutom svete“ dotvárajú pohľady na ikony, staré knihy, sochy ukrižovaného Krista, svietniky, drevené kríže ukryté v kamenných nikách alebo pripevnené na vchodových dverách. Pri fotografiách zobrazujúcich mníchov sa začínajú odvíjať jednotlivé príbehy plné múdrosti, životných skúseností, ale aj inotajov, ktoré patria k tajomstvám ich zasväteného života. Pre autora to znamenalo dotknúť sa sveta, kde čas plynie iným, pokojným tempom a kde je ideálny priestor na zamyslenie sa nad životnými hodnotami tohto sveta. Ak umenie má silu, ktorá môže zmeniť myslenie človeka, potom súbor fotografií od Vladimíra Vajsa môže začať tento proces u mnohých návštevníkov jeho výstavy.
TK KBS informoval Dekanát TF KU a K91