Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjeliová stať z dnešnej nedele (porov. Jn 6,51-58) nás vovádza do druhej časti Ježišovej reči v synagóge v Kafarnaume po tom, čo piatimi chlebmi a dvoma rybami nasýtil veľký zástup, čiže po rozmnožení chleba. Ježiš sa predstavuje ako «živý chlieb, ktorý zostúpil z neba», chlieb, ktorý dáva večný život, a dodáva: «A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta» (v. 51). Táto pasáž je rozhodujúca a v skutku, vyvoláva reakciu u poslucháčov, ktorí sa začali medzi sebou pýtať: «Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!» (v. 52).
Keď znamenie zdieľaného chleba privedie k jeho skutočnému významu, ktorým je darovanie seba samého až po obetovanie sa, objavuje sa neporozumenie, ba až odmietnutie Toho, ktorého ľud len nedávno chcel priviesť k triumfu. Spomeňme si, že Ježiš sa musel ukryť, lebo ho chceli urobiť kráľom.
Ježiš ďalej pokračuje: «Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život» (v. 53). Spolu s telom je tu spomenutá i krv. Telo a krv v biblickom jazyku vyjadrujú skutočnú ľudskú bytosť. Prítomný ľud a aj samotní učeníci tušia, že ich Ježiš pozýva vstúpiť do spoločenstva s ním, požiť ho – v Jeho ľudskej podstate – ako pokrm, aby tak s ním zdieľali dar [jeho] života pre svet. Kdeže oslavovanie víťazstva či zdanie úspechu! Ide tu o obetu Ježiša, ktorý daruje seba pre nás.
Tento chlieb života, sviatosť Kristovho Tela a Krvi, je nám nezištne darovaný pri Eucharistickom stole. Zídení okolo oltára nachádzame to, čo nám utišuje duchovný hlad a smäd dnes i naveky. Každou našou účasťou na svätej omši v istom zmysle anticipujeme nebo na zemi, lebo z Eucharistického pokrmu, Ježišovho Tela a Krvi, sa učíme, čo je to večný život. Je ním žiť pre Pána: «ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa» (v. 57), hovorí Pán. Eucharistia nás pretvára, aby sme nežili len pre seba samých, ale pre Pána a našich bratov. Šťastie a večnosť života závisia od toho, ako dokážeme zúrodniť evanjeliovú lásku, ktorú prijímame v Eucharistii.
Ako vtedy, tak i dnes Ježiš opakuje každému z nás: «Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život» (v. 53). Bratia a sestry, nejde tu o materiálny pokrm, ale o živý a životodarný chlieb, ktorý komunikuje život samotného Boha. Keď pristupujeme k svätému prijímaniu, prijímame život samotného Boha. Pre to, aby sme mali takýto život, je nevyhnutné živiť sa Evanjeliom a bratskou láskou. Zoči-voči Ježišovmu pozvaniu živiť sa jeho Telom a Krvou, by sme mohli pociťovať potrebu diskutovať a vzdorovať, tak ako poslucháči, o ktorých hovorí dnešné Evanjelium. Toto sa deje, keď máme ťažkosti stvárňovať naše bytie podľa vzoru Ježiša, konať podľa jeho kritérií, a nie podľa kritérií sveta. Živiac sa týmto pokrmom, môžeme vstúpiť do plného súladu s Kristom, s jeho uvažovaním, cítením a konaním. Je preto veľmi dôležité ísť na svätú omšu i na sväté prijímanie, lebo jeho prijatím prijímame samotného živého Ježiša Krista, ktorý nás vnútorne premieňa a pripravuje nás pre nebo.
Nech Panna Mária podporuje náš úmysel zjednotiť sa s Ježišom Kristom, živiac sa jeho Eucharistiou, aby sme sa tak i my mohli stať tým chlebom, ktorý sa láme pre bratov.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)