Kvôli letným horúčavám sa stredajšia audiencia presunula do klimatizovanej Auly Pavla VI. Úvodom ku katechéze Svätého Otca bol úryvok z Knihy Exodus: «Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!» (Ex 20, 3-5a).
„Modly sľubujú život, no v skutočnosti nás oň oberajú“, povedal dnes v katechéze pápež František. Ako vysvetlil, idolmi môžu byť predmety, obrazy, myšlienky či roly, na ktorých lipneme. Ide o „ľudskú tendenciu, pred ktorou nie sú ušetrení ani veriaci, ani ateisti“. „Modly zotročujú,“ zdôraznil pápež. Petrov nástupca zároveň vysvetlil tri fázy vývoja modlárstva, pričom pripomenul, že túto dynamiku využíva napríklad aj reklama.
„Láska je nezlučiteľná s modlárstvom – ak sa niečo stane absolútnym a nedotknuteľným, potom sa stáva dôležitejším ako manžel, manželka, syn či dcéra alebo ako priateľstvo. Pripútanosť k predmetu či k myšlienke nás robí slepými na lásku. A tak kvôli nasledovaniu modiel či idolu môžeme dokonca zaprieť otca, matku, deti, manželku, manžela, rodinu... - tie najdrahšie veci.“
„Neste si to v srdci: idoly nás okrádajú o lásku, modly nás robia slepými na lásku. Preto, aby sme skutočne milovali, musíme byť slobodní od každej modly. - Čo je mojou modlou? - Odstráň ju a vyhoď ju z okna.“
- -
Prinášame plné znenie katechézy pápeža Františka pri generálnej audiencii 1. augusta 2018.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Vypočuli sme si prvé prikázanie Desatora: «Nebudeš mať iných bohov okrem mňa» (Ex 20,3). Je dobré pristaviť sa pri téme modlárstva, ktorá má veľký dosah a je veľmi aktuálna.
Toto prikázanie zakazuje vytvárať si modly či podobizne akéhokoľvek druhu reality – veď všetko môže byť použité ako modla. Hovoríme o ľudskej tendencii, pred ktorou nie sú ušetrení ani veriaci, ani ateisti. Napríklad, my kresťania by sme si mohli položiť otázku: kto je skutočne mojím Bohom? Je ním Trojjediná Láska, alebo je ním môj obraz, môj osobný úspech, a to možno aj vo vnútri Cirkvi? «Modloslužba sa netýka len nepravých pohanských kultov. Zostáva trvalým pokušením pre vieru. Spočíva v zbožšťovaní toho, čo nie je Boh» (Katechizmus Katolíckej cirkvi – KKC, 2113).
Čo je to „boh“ v existenciálnej rovine?
Je ním to, čo stojí v centre nášho života a od čoho závisí naše konanie a myslenie. Môžeme vyrastať v rodine, ktorá je podľa mena kresťanská, avšak v skutočnosti sa zameriava na referenčné body, ktoré sú Evanjeliu cudzie. Človek nežije bez toho, aby sa na niečo nezameral. A hľa, svet ponúka „supermarket“ idolov, ktorými môžu byť predmety, obrazy, myšlienky či roly.
Napríklad aj modlitba. Máme sa modliť k Bohu, nášmu Otcovi. Ja si však pamätám, že raz som šiel do farnosti v diecéze Buenos Aires sláviť svätú omšu a potom som mal birmovať v ďalšej farnosti vzdialenej asi kilometer. Šiel som, kráčajúc a prešiel som pekným parkom. Avšak v tom parku bolo viac než 50 stolíkov, každý s dvoma stoličkami, kde sedeli ľudia, jeden oproti druhému. Čo tam robili? Veštili z tarotových kariet. Chodili sa tam „modliť“ k idolu.
Namiesto toho, aby sa modlili k Bohu, ktorý je prozreteľnosťou budúcnosti, chodili si tam nechať vykladať karty, aby videli budúcnosť. Toto je modlárstvo našich čias. Opýtam sa vás: koľkí z vás ste si šli dať vykladať karty, aby ste videli budúcnosť? Koľkí z vás ste si napríklad išli dať čítať z ruky, aby ste videli budúcnosť, namiesto toho, aby ste sa modlili k Pánovi? Toto je ten rozdiel: Pán je živý; ostatné sú modly, modlárstvo, ktoré je zbytočné.
Ako sa vyvíja modlárstvo? Prikázanie opisuje jeho fázy: «Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu [...] / Nebudeš sa im klaňať, / ani im slúžiť» (porov. Ex 20,4-5).
Slovo modla, „idol“, sa v gréčtine odvodzuje od slovesa „vidieť“. Modla je istou „vidinou“, ktorá má tendenciu stať sa fixáciou, posadnutosťou. Modla, idol, je v skutočnosti premietaním seba samého do predmetov či projektov. Tento dynamizmus využíva napríklad reklama: nevidím samotný predmet, ale vnímam ten automobil, ten smartfón, tú rolu alebo iné veci, ako prostriedok mojej sebarealizácie a odpoveď na moje základné potreby.
A tak ho hľadám, hovorím o ňom, myslím naň – myšlienka o vlastnení toho predmetu či o realizácii toho projektu, o dosiahnutí tej pozície, sa zdá byť úžasnou cestou ku šťastiu, vežou na dosiahnutie neba (porov. Gn 11,1-9), a všetko sa stáva účelným pre tento cieľ.
A tak vstupujeme do druhej fázy: «Nebudeš sa im klaňať». Modly si vyžadujú kult, rituály – klaniame sa im a obetujeme im všetko. V dávnych dobách sa modlám prinášali ľudské obete, avšak platí to aj dnes: pre kariéru sa obetujú deti, tým, že sa zanedbávajú alebo sa jednoducho nerodia.
Krása si vyžaduje ľudské obete. Koľko hodín strávime pred zrkadlom! Niektoré osoby, niektoré ženy, koľko utrácajú kvôli líčeniu? A aj toto je isté modlárstvo. Nie je zlé nalíčiť sa, avšak normálnym spôsobom a nie pre to, aby sme sa stali bohyňou. Krása si vyžaduje ľudské obete. Sláva si vyžaduje obetovanie seba samých, vlastnej nevinnosti a autentickosti.
Modly si vyžadujú krv. Peniaze okrádajú o život a pôžitok vedie k osamelosti. Ekonomické štruktúry obetujú ľudské životy kvôli vyšším ziskom. Pomyslime na mnohých ľudí bez práce. Prečo je to tak? Lebo podnikatelia určitého podniku či firmy sa rozhodli prepustiť ľudí, aby zarobili viac peňazí.
Modla peňazí. Takto žijeme v pokrytectve, robiac a hovoriac to, čo očakávajú tí druhí, pretože to predpisuje bôžik sebapotvrdenia. A takto sa ničia životy, ničia sa rodiny a mladí sa vrhajú do rúk ničivých modelov, len aby sa zvýšil profit. Aj droga je modlou.
Koľko mladých si ničí zdravie, a dokonca aj život, klaňajúc sa tomuto idolu drogy.
Tu prichádza tretie a to najtragickejšie štádium: «a nebudeš im slúžiť», hovorí [Exodus]. Modly zotročujú. Sľubujú šťastie, avšak nedávajú ho; a tak zisťujeme, že žijeme pre istú vec či pre istú víziu, vtiahnutí do sebaničivého víru, v očakávaní výsledku, ktorý sa nikdy nedostaví.
Drahí bratia a sestry, modly sľubujú život, no v skutočnosti oň oberajú. Skutočný Boh nepýta život, ale ho dáva, daruje ho. Skutočný Boh neponúka akúsi projekciu nášho úspechu, ale učí milovať. Skutočný Boh nežiada o deti, ale daruje svojho Syna za nás.
Modly projektujú hypotézy budúcnosti a dávajú nám pohŕdať prítomnosťou. Skutočný Boh učí žiť v realite každodennosti, v konkrétnosti, nie s ilúziami o budúcnosti: dnes, zajtra i pozajtra kráčajúc smerom k budúcnosti. Je tu konkrétnosť skutočného Boha oproti „tekutosti“ modiel.
Pozývam vás, aby ste dnes porozmýšľali: koľko modiel mám alebo ktorá je moja najobľúbenejšia modla? Pretože rozpoznať vlastné modlárstva je začiatkom milosti a stavia nás na cestu lásky. Veď láska je nezlučiteľná s modlárstvom – ak sa niečo stane absolútnym a nedotknuteľným, potom je dôležitejším ako manžel, manželka, syn či dcéra alebo ako priateľstvo. Pripútanosť k predmetu či k idei nás robí slepými na lásku. A tak kvôli nasledovaniu modiel či idolu môžeme dokonca zaprieť otca, matku, deti, manželku, manžela, rodinu... - tie najdrahšie veci.
Pripútanosť k nejakému predmetu či k nejakej idei nás robí slepými na lásku. Vezmite si to k srdcu: idoly nás okrádajú o lásku, modly nás robia slepými na lásku, a aby sme skutočne milovali, musíme byť slobodní od každej modly.
Čo je mojou modlou? Odstráň ju a vyhoď ju z okna!
Preložila: Slovenská redakcia VR
- -
Pápež sa stretol so skupinou mladých jezuitov
Ešte pred generálnou audienciou sa Svätý Otec stretol s troma desiatkami mladých jezuitov, účastníkmi stretnutia Európskych jezuitov vo formácii (Europian Jesuits in formation - EJIF). Mladých členov rehole, ktorí sú v období svojich filozofických a teologických štúdií pápež prijal v salóne Auly Pavla VI., kde im venoval slová povzbudenia.
Pápež František sa stretol so svojimi rehoľnými spolubratmi aj v predchádzajúci deň, keď bol hosťom pri obede na Generálnej kúrii Spoločnosti Ježišovej v susedstve Vatikánu. Príležitosťou k súkromnej návšteve bola slávnosť zakladateľa jezuitov sv. Ignáca z Loyoly.