Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V dnešnom úryvku z Evanjelia (porov. Mk 4,26-34) Ježiš rozpráva zástupom o Božom kráľovstve a dynamike jeho rastu v dvoch krátkych podobenstvách.
V prvom podobenstve (porov. vv. 26-29) je Božie kráľovstvo prirovnané k tajomnému rastu semiačka, ktoré je vhodené do pôdy, následne vzklíči, rastie a vyženie klas, a to nezávisle od starostlivosti hospodára, ktorý sa po dozretí úrody postará o žatvu. Posolstvo, ktoré nám toto podobenstvo prináša, je nasledovné: skrze Ježišovo ohlasovanie a skutky, je Božie kráľovstvo ohlásené, vtrhlo do oblasti tohto sveta a, ako semiačko, rastie a sa rozvíja samo od seba, vlastnou silou a podľa kritérií, ktoré sú pre človeka nerozlúštiteľné. Ono, svojím rastom a klíčením v dejinách, nezávisí až tak od práce človeka, ale je predovšetkým vyjadrením moci a dobroty Boha, sily Ducha Svätého, ktorý riadi život kresťanov v Božom ľude.
Niekedy sa zdá, že dejiny, so svojimi udalosťami a protagonistami, idú opačným smerom ako je plán nebeského Otca, ktorý chce pre všetky svoje deti spravodlivosť, bratskú lásku, mier. My však máme žiť tieto časy ako obdobie skúšok, nádeje a bdelého očakávania žatvy. Ako v minulosti tak i dnes totiž Božie kráľovstvo rastie vo svete tajomným spôsobom, prekvapujúcim spôsobom, odhaľujúc skrytú moc malého semiačka, jeho triumfujúcu životaschopnosť. Počas ťaživých osobných a sociálnych udalostí, ktoré sa niekedy zdajú byť signálom zlyhávania nádeje, je treba zachovať dôveru v Božie konanie, ktoré je síce tiché, no mocné. V temných chvíľach a chvíľach ťažkostí preto nesmieme klesať na mysli, ale musíme zostať zakotvení v dôvere Boha, v jeho vždy zachraňujúcu prítomnosť. Zapamätajte si toto: Boh vždy zachraňuje. Je spasiteľom.
V druhom podobenstve (porov. vv. 30-32) Ježiš pripodobňuje Božie kráľovstvo horčičnému zrnku. Je to veľmi drobné semiačko, no predsa sa dokáže tak rozvinúť, že sa z neho stane najväčšia rastlina zo všetkých v záhrade: má nečakaný a prekvapujúci rast. Nie je pre nás ľahké pochopiť tento druh Božej logiky neočakávanosti a prijať ju v našom živote. Dnes nás ale Pán vyzýva zaujať postoj viery, ktorý prekračuje naše plány, naše úvahy, naše výhľady. Boh zostane vždy Bohom prekvapení. Pán nás má vždy čím prekvapiť. Je to pozvanie otvoriť sa veľkorysejšie Božím plánom, tak na úrovni osobnej ako aj na úrovni komunitnej. V našich komunitách je treba, aby sme boli pozorní na malé i veľké príležitosti na konanie dobra, ktoré nám Pán ponúka, a nechať sa zapojiť do Jeho dynamiky lásky, prijatia a milosrdenstva pre všetkých.
Pravosť misie Cirkvi nie je daná úspechom alebo odmenou z výsledkov, ale neustálym napredovaním v dôvere v Boha s odvahou a s pokorou opusteného; pokračujúcim vyznávaním Ježiša a napredovaním silou Ducha Svätého. Je to uvedomenie si, že sme malé a slabé nástroje, ktoré ale v Božích rukách a jeho milosťou môžu uskutočniť veľké činy a tým šíriť jeho Kráľovstvo, ktoré je „spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14,17). Panna Mária nech nám pomáha byť jednoduchými, pozornými, aby sme mohli našou vierou a prácou spolupracovať na šírení Božieho kráľovstva v srdciach a v dejinách.
Preložila: Slovenská redakcia VR