Vo svojom pondelkovom príhovore si zaspomínal na ich spoločné stretnutie v roku 2016 v Lunde pri príležitosti 500. výročia reformácie: „Vďaka pôsobeniu Ducha Svätého, vďaka bratským stretnutia a činom poznačeným viac logikou Evanjelia než ľudskými stratégiami, a taktiež prostredníctvom oficiálneho luteránsko-katolíckeho dialógu, sa podarilo prekonať staré predsudky na oboch stranách.“
Pápež František povzbudil všetkých prítomných k napredovaniu po tejto nastúpenej ceste vzájomného pochopenia. Vyzdvihol potrebu modlitby k Duchu Svätému a spomenul aj takzvaný ekumenizmus krvi:
„Nezabudnime vychádzať z modlitby, pretože nie ľudské projekty ukazujú cestu, ale Duch Svätý. Len on otvára cesty a ukazuje potrebné kroky. Duch lásky nemôže ináč, než posúvať nás na ceste lásky. Ako kresťania, katolíci a luteráni, sme predovšetkým povolaní «zo srdca sa navzájom vrúcne» milovať, lebo sme sa «znovuzrodili prostredníctvom Božieho slova, živého a večného» (por. 1 Pt 1,22-23). Avšak sme tiež povolaní spoločne zmierňovať utrpenie chudobných a prenasledovaných. Utrpenie mnohých bratov utláčaných kvôli viere v Ježiša je tiež naliehavým pozvaním na dosiahnutie čoraz konkrétnejšej a viditeľnejšej jednoty medzi nami.“
Svätý Otec uviedol, že charakteristikou ekumenického dialógu je spoločné kráčanie:
„Musíme kráčať, napredovať, avšak nie uponáhľane, utekajúc vpred, aby sme získali vytýčené ciele, ale trpezlivo spoločne kráčať pod pohľadom Boha.“
Na záver pápež František pozval prítomných k spoločnej modlitbe Otčenáš v nemeckom jazyku, keďže svoju dizertačnú prácu písal v Nemecku.