Na hrade Ľubovňa otvorili výstavu obrázkov s náboženskou tematikou

TK KBS, dmi, mpa; ml | 04. 06. 2018 08:05



Stará Ľubovňa 4. júna (TK KBS) Na Ľubovnianskom hrade sprístupnili celosezónnu výstavu o kráse farbotlačí. Okrem originálov sa tam návštevník oboznámi z históriou, ikonografiou, svätcami či zobrazovaním svätých. Sprevádzať ho budú pútnické piesne v podaní Michala Smetanku. Ide o prezentáciu kresťanstva v umení, informoval riaditeľ múzea Dalibor Mikulík.

Obrázky s náboženskou tematikou – farbotlače, olejotlače, majú početné zastúpenie v zbierkových fondoch slovenských múzeí. Doteraz im bola venovaná iba okrajová odborná pozornosť a prezentácia. Aj v zbierkovom fonde  Ľubovnianskeho múzea sa nachádza bohatá kolekcia obrázkov, ktorú predstavujeme verejnosti prostredníctvom výstavy a  katalógu, hovorí kurátorka výstavy Monika Pavelčíková.

História tlačených obrazov – farbotlačí, olejotlačí siaha do polovice 19. storočia a súvisí s rastúcimi úspechmi v rozvoji  tlačiarenskej technológie a v začlenení jej produkcie do komerčného sektora. Prvú farebnú tlač vykonal v roku 1826 Alois Senefelder. Tlačené farebné obrazy sa stali náhradou vysokého umenia, ktoré bolo predtým dostupné iba majetným vrstvám. Reprodukcie obrazov sa najskôr objavili malomestskom prostredí, v sedliackych chalupách a v robotníckych bytoch.

Ikonografia farbotlačí z 19. storočia nadviazala po stránke obsahovej a formálnej  na tradičné zobrazenia, so zreteľom na estetické cítenie malomestských a dedinských  odberateľov. Okrem estetických požiadaviek bol tiež dôležitý aj aspekt náboženský, sociálno-ekonomický a ekologický. Masovosť produkcie a rastúci blahobyt spoločenstva podnietili široký okruh odberateľov tlačených farebných obrazov, uvádza Pavelčíková.

Analýza motívov vyskytujúcich sa na obrazoch ukazuje, že svetské umenie tu nebolo široko reprezentované. Náboženské motívy nadväzovali na staré vzory. Medzi nimi boli stále populárne zobrazenia z 18. storočia - Matky bolestnej podľa Carla Dolcieho a Ecce Homo podľa Guida Renieho a tiež Madona Sixtínska podľa Rafaela. Pred 1. svetovou vojnou nebolo veľa reprodukcií diel veľkých maliarov, ktoré by boli určené pre masových klientov.

V katolíckej tradícii mal dôležitú úlohu kult Panny Márie, ktorý bol predstavený v niekoľkých verziách. Predstavenia zo života P. Márie napr. Zvestovanie, Korunovanie, Usnutie alebo predstavenia spojené s miestami kultu, alebo s výlučným  ikonografickým typom - Bolestná, Ustavičnej pomoci, Ružencová, Škapuliarska. Tiež zobrazenia Matky Božej s dieťatkom Ježiš, alebo trpiacej Matky s mŕtvym synom ako Pieta.

V katolíckej tradícii boli reprezentované aj zobrazenia patrónov. Medzi obrazmi v katolíckych domoch významnú pozíciu zaujali zobrazenia pútnických miest, svätých patrónov týchto miest, kostolov a tiež obrazy so zobrazením histórie pútnického miesta. Obrazy boli často vešané v pároch ako pendant, napr. v pol. 19. st. to boli obrazy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, uviedla kurátorka výstavy.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024