Eugen Prochác (*1962 Bratislava) je absolventom Akadémie múzických umení v Prahe v triede prof. Josefa Chuchra. Neskôr študoval pod vedením takých osobností, akými sú D. Šafran, E. Blondal Bengtsson, M. Chomicer, A. May. Je absolútnym víťazom medzinárodnej súťaže Premio Valentino Bucchi v Ríme (1990) a držiteľom Ceny slovenskej hudobnej kritiky. Ako sólista vystúpil v takmer 40 krajinách štyroch kontinentov. Od roku 1990 je pedagógom na VŠMU. V rokoch 1993-1997 pôsobil ako profesor v Lisabone a v Paredesi. Pravidelne vyučuje na majstrovských kurzoch v portugalských mestách Porto a Paredes, v Rakúsku, vo Vietname, Thajsku, Indonézii, ako aj na Slovensku. Nahráva pre domáce i zahraničné rozhlasové a televízne spoločnosti ako ORF, WDR, CBC Toronto, Antena 2 a i. Vydal viacero CD pre spoločnosti Homer, OPUS, Numérica, Rádio Bratislava, Gallo atď. Eugen Prochác spolupracuje so svetoznámymi osobnosťami akými sú Sofia Gubajdulina, Arto Noras, En Shao, Giovanni Sollima, Ken Hensley, Václav Hudeček a ďalší. Ako vedúci súboru Pro-mi le bol účastníkom koncertnej svetovej premiéry oktetovej verzie skladby Cello Counterpoint od Steva Reicha. Pravidelne spolupracuje aj s hudobníkmi iných žánrov M. Vitoušom, M. Vargom, M. Jakabčicom, V. Mertom, J. Lehotským. Aktívne, ako hráč i spolutvorca dramaturgie, sa zúčastnil projektu „Tribute to Freedom“ so svetoznámym spevákom J. Andersonom z britskej rockovej legendy Yes. V pláne je ich spoločné CD s tvorbou Jeana Sibeliusa. Jeho posledným vydaným titulom je kompletná violončelová tvorba Tadeáša Salvu pre vydavateľstvo Naxos. Eugen Prochác je zakladateľom a umeleckým riaditeľom medzinárodného Festivalu peknej hudby v Banskej Štiavnici, ako aj Štiavnických letných kurzov. Bol hlavným dramaturgom festivalu Al Ain v Spojených arabských emirátoch a Mozartovho festivalu v Istanbule. Dirigovanie študoval u J. M. Burffina, E. Aczéla a ako mimoriadny študent na viedenskej Universität fur Musik u prof. L. Hagera. Okrem iných dirigoval orchestre Philharmonia Satu Mare, Orquestra do Norte Portugal, Komorní sólisti Bratislava, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. So SOSR realizoval aj nahrávky.
Katarína Turnerová študovala hru na harfe na žilinskom konzervatóriu v triede T. Kováča a na Akadémii múzických umení v Prahe, pod vedením prof. K. Patrasa a doc. R. Kodadovej. Už ako konzervatoristka sa stala víťazkou viacerých slovenských interpretačných súťaží (Žilina, Bratislava) a počas vysokoškolského štúdia v Prahe začala pôsobiť aj profesionálne – ako prvá harfistka v SOSR v Bratislave. Tento post zastávala v rokoch 1990–1995. Od roku 1995 je sólo harfistkou v orchestri Slovenskej filharmónie. V rokoch 1994–1997 zároveň hrala i v medzinárodnom symfonickom orchestri United Philharmonic Vienna. Ako sólistka i komorná hráčka účinkuje na domácich koncertných pódiách a hudobných festivaloch. Mnohé skladby harfového repertoáru nahrala na CD i DVD nosiče, ako aj pre potreby vysielania inštitúcií: RTVS (Slovensko), ORF (Rakúsko), BBC (Veľká Británia), či NHK (Japonsko). V ostatných rokoch stále častejšie participuje aj na nahrávkach filmovej hudby pre najväčšie európske, austrálske, ázijské i americké kinematografické spoločnosti. Slovenské koncertné umenie úspešne reprezentovala ako sólová, komorná, či orchestrálna hráčka často i v zahraničí – v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Belgicku, Švédsku, ČR, Poľsku, Bulharsku, Maďarsku, Taliansku, Švajčiarsku, Španielsku, Mexiku, Japonsku i Ománe.
TK KBS informoval Dušan Caja