Na Nedeľu Božieho milosrdenstva, 8. apríla 2018, sa na hore Zvir uskutočnila Malá púť. Program púte začal uctením si ikony Presvätej Bohorodičky, pokračoval modlitbou akatistu a po ňom nasledovala modlitba rozjímavého svätého ruženca. Hlavným bodom programu však bola svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom a zároveň i kazateľom bol Mons. Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie. Program ukončila modlitby na úmysel Svätého Otca, požehnanie náboženských predmetov a Korunka Božieho milosrdenstva.
Pred samotným začiatkom svätej liturgie protosynkel Ľubomír ešte posvätil nové kňazské rúcho, ktoré budú kňazi na hore Zvir používať. Svoju homíliu začal tým, že vysvetlil, prečo sa táto nedeľa volá aj nedeľou antipaschy. To, že sa v Písme píše, že Ježiš sa zjavil apoštolom na ôsmy deň znamená, že sa zjavil v deň po sobote, teda znova o týždeň v nedeľu. Anti neznamená, že je to niečo proti Pasche, ale znamená to oproti Pasche, akoby zrkadlový obraz Paschy, na mieste Paschy. Znovu sa dal poznať apoštolom a tiež aj Tomášovi, ktorý neveril a predsa mu Ježiš preukázal lásku a milosrdenstvo. Dovolil Tomášovi, aby mohol uveriť. To sa deje každú nedeľu a každú liturgiu. Lebo znova sa nám Ježiš dáva poznať v Božom slove a v Eucharistii. Cez týždeň možno často opadá naša viera, prichádzajú pochybnosti, strácame dôveru. Preto nám Pán skrze Cirkev ponúka zakaždým slávenie nedeľnej svätej liturgie „na mieste Paschy“, lebo každá svätá liturgia, obzvlášť nedeľná, je sprítomnením Paschy Ježiša Krista pre nás. Keď sme neuverili na Paschu, alebo sa naša viera už vytráca, môžeme znova uveriť ako uveril Tomáš, uveriť, že Kristus má moc previesť nás zo smrti do života. Preto nám Boh vo svojom milosrdenstve dáva seba ako dar v eucharistii, aby sme mohli uveriť a čerpať nádej a posilu. Vďaka tomu môžeme aj my spievať, ako na každej utierni: „Videli sme Kristovo vzkriesenie ...“ Nie videl som, ale videli sme. Spolu ako spoločenstvo Cirkvi. Pretože Cirkev nám zjavuje Krista zmŕtvychvstalého. Vidíme ho? Na to je potrebné naše vnútorné obrátenie. Nie jedno, ale každý deň sa obrátiť a znovu vidieť Krista. K tomuto obráteniu nás posilňuje bezhraničná láska, ktorou nás Boh miluje. Znakom obrátenia je, že milujeme aj vtedy, kedy to tento svet nedokáže, odpúšťame aj tam, kde je to z ľudských síl nemožné. Tento svet potrebuje vidieť na tele Cirkvi, na našom živote znaky ukrižovaného a vzkrieseného Pána. To, čo hovorí sv. Tomáš: „Dokiaľ neuvidím rany po klincoch..., neuverím!“ To hovoria ľudia tohto sveta na adresu nás kresťanov. Chcú a potrebujú vidieť našu dôveru v moc Krista nad smrťou, že sme ochotní vstupovať do smrti s vierou vo vzkriesenie, s vierou, že Kristus nás vyslobodí zo smrti, teda milovať nezištnou láskou, láskou Ježiša Krista. Na záver vyzval otec Ľubomír veriacich, aby prosili o milosť vidieť Pána vzkrieseného v každodennom živote a aby sme mohli už pri slávení tejto svätej liturgie zvolať ako apoštol Tomáš: „Pán môj a Boh môj!“
TK KBS informoval Dávid Zimovčák