Alfonz Paulen sa narodil 26. januára 1913 v Malých Bedzanoch. V roku 1931 vstúpil do kňazského seminára v Trnave a 17. mája 1936 bol v Trnave biskupom Pavlom Jantauschom vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Leopoldove (1936) a vo Veľkých Kostoľanoch (1937). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v Prahe bol administrátorom farnosti v Sološnici (1938), v Banskom Studenci (1939) a v Šenkviciach (1947).
V roku 1949 prijal za kaplána v Šenkviciach saleziánskeho kňaza dona Titusa Zemana zo zrušeného saleziánskeho domu v Trnave, ktorý v rokoch 1950-1951 organizoval ilegálne úteky saleziánskych klerikov a kňazov do zahraničia. Farár Alfonz Paulen poskytoval úkryt rehoľníkom pred samotným útekom v dome kostolného otca Silvestra Baričiča v Šenkviciach, medzi nimi aj saleziánovi Leonardovi Tiklovi.
Dňa 19. septembra 1951 bol zatknutý a postavený na čelo skupiny Alfonz Paulen a spol., ktorej členovia poskytli pomoc odsúdeným zo skupiny Titus Zeman a spol. po ich nevydarenom úteku cez rieku Moravu. Po vyšetrovacej väzbe v Leopoldove a v Bratislave bol 21. júna 1952 odsúdený Štátnym súdom v Bratislave za velezradu na 11 rokov väzenia.
Vo výkone trestu bol v Ilave a na Mírove. Pre vážne ochorenie obličiek bol premiestnený do väzenskej nemocničky, kam ho z cely odniesol jeho spoluväzeň Titus Zeman. Alfonz Paulen, cítiac blížiaci sa koniec požiadal o vstup do Saleziánskej spoločnosti slovami: „… chcem zomrieť ako salezián, ako syn dona Bosca, pod ochranou Panny Márie Pomocnice.“
Ráno mal byť prevezený do väzenskej nemocnice v Brne v sanitke, ktorej cesta bola neúmerne predĺžená a v ktorej zomrel 10. apríla 1954. Pochovaný bol 14. apríla na cintoríne v Brne. Po exhumácii a kremácii bol jeho popol 14. januára 1995 pochovaný pri Kostole sv. Anny v Šenkviciach.
Zdroj: tituszeman.sk / Michaela Köglerová