Mons. Stanislav Zvolenský: Účastníci Sviečkovej manifestácie sú pre nás vzorom

TK KBS, svz; ml | 26. 03. 2018 10:30



Bratislava 26. marca (TK KBS) Prinášame plné znenie príhovoru bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislav Zvolenského, predsedu Konferencie biskupov Slovenska, ktorý zaznel v nedeľu 25. marca 2018 počas slávnostného koncertu v Slovenskej filharmónii - Redute v Bratislave.

-

Vážený pán bývalý prezident Spolkovej republiky Nemecko,

Excelencie,

vážené dámy a páni,

je pre mňa veľkou cťou privítať Vás všetkých na tomto slávnostnom podujatí, ktoré organizuje Konferencia biskupov Slovenska v spolupráci s Fórom kresťanských inštitúcií pri príležitosti 30. výročia sviečkovej manifestácie. Ďakujem všetkým, ktorí prijali toto naše pozvanie. Ďakujem a osobitne chcem poďakovať za to, že máme medzi sebou aj vzácneho hosťa, bývalého prezidenta Spolkovej republiky Nemecko, Joachima Gaucka a rovnako chcem poďakovať aj pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Andrejovi Dankovi, že prevzal záštitu nad týmto podujatím.

Keď sa pred tridsiatimi rokmi konala na Hviezdoslavovom námestí tichá manifestácia niekoľkých tisícov ľudí za menovanie katolíckych biskupov, za náboženskú slobodu a za občianske práva, táto naša krajina prežívala už štvrté desaťročie komunistickej totality. Štátna moc urobila vtedy všetko, aby sa manifestácia nekonala. Napriek tomu prišli mnohí. Ich prítomnosť na námestí so sviecou v ruke a modlitba nám pripomínajú, že jednotlivec si za každých okolností, dokonca aj po desaťročiach v totalite, môže zachovať vnútornú slobodu, ktorú mu nik nemôže vziať. Toto je veľký odkaz sviečkovej manifestácie: že aj tí, ktorí navonok sa javili slabí a bezmocní, ktorí boli vystavení perzekúciám a posmechu, môžu byť v skutočnosti silní, lebo za ich životným postojom je pevná viera, že pravda je silnejšia ako lož, láska je silnejšia ako nenávisť, dobro je silnejšie ako zlo.

Dnešná spomienka pri tomto okrúhlom výročí je symbolickým pripomenutím si zápasu všetkých známych i neznámych ľudí o náboženskú slobodu a občianske práva počas celých štyridsiatich rokov totalitného režimu. Bez sviečkovej manifestácie by nebolo ani novembra 1989. Jej posolstvo nám hovorí, že každá totalita je zlá: či už komunizmus alebo fašizmus. A túto veľkú pravdu by sme si mali stále pripomínať, aj v našej dobe. Základom úspechu sviečkovej manifestácie boli tisíce kresťanov, ktorí sa celé tie roky počas socializmu stretávali v kostoloch, podzemnej cirkvi a budovali malé spoločenstvá. Ak chceme pomáhať lámať okovy neslobody, v ktorej môže žiť spoločnosť, na prvom mieste sa musíme usilovať premáhať neslobodu, ktorú nám spôsobuje zlo prítomné v našich životoch. Preto my, kresťania, na prvom mieste hovoríme o neslobode, ktorá je spojená previneniami, s hriechom. O nadobudnutie vnútornej i vonkajšej slobody sa treba neustále trpezlivo usilovať.

Hodnota slobody sa ukazuje v celej kráse, keď nám umožňuje dotýkať sa pravdy. Sloboda bez pravdy neprežije. V našich časoch možno nemáme toľko motivácie k hľadaniu pravdy, lebo žijeme vo svete, kde je o naše základné životné potreby postarané. Každému sa môže stať, že zabudne na to, čo je dôležité. Aj my môžeme podľahnúť zdaniu, že sloboda a tolerancia sú jediné hodnoty, o ktoré treba bojovať. Sloboda bez túžby po pravde sa nám môže zunovať. Ak človek nevie, ako má narábať so svojou slobodou alebo ju zneužíva na zlé, môže ju vnímať ako prekážku, ktorej sa treba zbaviť alebo ju niekomu odovzdať.

Prežívame obdobie, v ktorom sme tak silno konfrontovaní s ľudskou slabosťou a našimi obmedzeniami. Máme veľké očakávania od verejných predstaviteľov, lomcujú nami emócie alebo sa cítime bezradne, ak sa veci nevyvíjajú podľa našich predstáv. Ak sú pre nás účastníci sviečkovej manifestácie vzorom, tak je to určite pre ich presvedčenie, že človek sa nemôže spoliehať na vlastné sily. Čím pred väčšími skúškami ako jednotlivci alebo spoločnosť stojíme; čím viac máme pocit, že niektoré situácie nie sú ľudsky riešiteľné; o tom viac by sme mali s pokorou uznať vlastné limity a ak veríme v Boha, mali by sme ho prosiť o pomoc.

Všetci si želáme, aby sme žili v spravodlivejšej spoločnosti. Spravodlivosť však neznamená len nekradnúť. Slušnosť, po ktorej voláme, by sme mali naplniť mravnosťou. Spravodlivosť vyžaduje dať každému, čo mu patrí. Dnes si na Slovensku pripomíname aj Deň počatého dieťaťa, čo nám pripomína nosenie bielych stužiek. Spravodlivosť napríklad žiada, aby sme dovolili každému dieťaťu narodiť sa. V dnešný deň spomienky na sviečkovú manifestáciu, kedy si pripomíname aj ochranu nenarodeného života, chceme rovnakým spôsobom hovoriť, že pravá sloboda hovorí o pravdivosti ochrany života od počatia po prirodzenú smrť.

A tak vám milí priatelia ešte raz ďakujem, že ste prijali pozvanie na toto naše stretnutie a želám vám príjemný večer.

-



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024