Pred dvadsiatimi rokmi sa konalo pred budovou Národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave pokojné zhromaždenie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu. Zástup modliacich sa a spievajúcich veriacich, so sviecami v rukách, bol rozohnaný príslušníkmi Verejnej a Štátnej bezpečnosti. Viacero účastníkov manifestácie bolo zaistených a vyšetrovaných. Organizátor zhromaždenia František Mikloško a niekoľkí jeho blízki spolupracovníci strávili deň na oddelení Bezpečnosti. Biskup Ján Chryzostom Korec bol zaistený už pri odchode zo svojho bytu v Petržalke. Manifestácia sa konala na sviatok Zvestovania Pána a dostala označenie Bratislavský Veľký piatok.
Táto manifestácia vznikla z podnetu veriacich, vyjadrila však aj požiadavku za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich. Vyrástla z koreňov náboženského a občianskeho disentu, tajnej cirkvi, laického apoštolátu, samizdatov, zavraždených kňazov a rehoľníkov, stoviek rokov nespravodlivo väznených, utrpenia intelektuálov a z pôdy pontifikátu Jána Pavla II. a jeho výzvy „Nebojte sa!“. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa monolitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.