Vatikán hostil kongres o paliatívnej starostlivosti, nechýbali ani Slovenky

TK KBS, RV, zuz; ml | 08. 03. 2018 07:35



Vatikán 8. marca (TK KBS) Vyše 400 špecialistov z 38 krajín sveta sa zúčastnilo na dvojdňovom medzinárodnom kongrese o paliatívnej starostlivosti vo Vatikáne (29. februára - 1. marca 2018). Slovensko na ňom zastupovali lekárky Leona Šóthová (Hospic u Bernadetky, Nitra) a Zuzana Otrubová (Dom Božieho milosrdenstva, časť Hospic, B. Bystrica). Cieľom organizátorov je šíriť kultúru pozornosti voči pacientovi v poslednom štádiu ochorenia, aby nikto nezomrel v opustenosti. Kongres zorganizovala Pápežská akadémia pre život pod vedením arcibiskupa Vincenza Pagliu.

Medzinárodné sympózium o paliatívnej starostlivosti otvoril svojim príhovorom arcibiskup Paglia. Okrem iného povedal, že „ujať sa starostlivosti o iných je tiež jediným spôsobom ako poraziť «kultúru skartovania»“. Z tohto dôvodu vyjadril túžbu po širokej aliancii zdravotnej a sociálnej starostlivosti medzi subjektmi s rozdielnym svetonázorom a náboženskou príslušnosťou, na podporu účinných krokov v pomoci najviac trpiacim ľuďom.

Svätého Otca zastúpil na kongrese štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. V liste pripomenul dôležitosť paliatívnej starostlivosti, ktorá poukazuje na poslanie medicíny. Ide o „znovuobjavenie najhlbšieho poslania medicíny, ktoré pozostáva v prvom rade v starostlivej opatere. Jej úlohou je opatrovať stále, aj vtedy keď nie vždy je možné uzdravenie.“ Kardinál Parolin sa v liste venoval aj problematike „terapie bolesti“, ktorá úzko súvisí s otázkou eutanázie, keďže používanie niektorých liekov má vedľajšie účinky. „Etické kritérium sa nemení, ale použitie týchto procedúr vyžaduje vždy pozorné rozlišovanie a veľkú obozretnosť,“ uviedol kardinál Parolin.

Nestor Paliatívnej medicíny a autor viacerých učebníc v tomto odbore Eduardo Bruera potom upozornil na omyl medicíny liečiť chorobu/diagnozu, miesto liečiť pacienta, v prepojenosti dopadu choroby na jeho rodinu, teda presadzovať personálne orientovanú medicínu. Zdôraznil, že chýbajú takto orientovaní vodcovia. "Výstižné bolo rozdelenie postojov na paliláliu - len hovorenie o probléme a paliaktívny prístup - konanie. Mnohí ďalší prednášajúci sa zhodli na potrebe implementovať paliatívnu starostlivosť ako základnú starostlivosť, až na úrovni základného ľudského práva, najmä dostupnosti silných analgetík pri malígnej bolesti, ktoré napr. v Latinskej Amerike majú len v dennej dávke," informovala TK KBS Zuzana Otrubová.

Okrem" zdieľaní o odlišnostiach v pohľade na vážne ochorenie a umieranie rôznych svetových náboženstiev bola vyzdvihnutá starostlivosť o spirituálnu dimenziu pacienta, bez ktorej nie je možné dosiahnuť pocit zdravia. Niektoré úspechy v záruke predstaviteľov štátov o poskytovní paliatívnej starostlivosti už boli dosiahnuté, nie však u všetkých svetových organizácií s globálnym dopadom. Dôležitou otázkou je ako dosiahnuť šírenie a pochopenie hodnoty paliatívnych prístupov cez klasické, či sociálne médiá," uviedla jedna zo slovenských účastníčiek kongresu Zuzana Otrubová. "Tento kongres bol iste aj svedectvom silných mravných postojov konkrétnych lekárov v službe terminálne chorým a priniesol mnoho motivujúcich podnetov," dodala.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024