O budúcich perspektívach prác C9 sa v rozhovore s Alessandrom Gisottim pre Vaticannews vyjadril sekretár Rady kardinálov taliansky biskup Mons. Marcello Semeraro týmito slovami:
„Povedal by som, že na ďalšom zasadnutí sa opäť preberú otázky, ktoré už boli zaradené do programu, aj preto, že v procese reformy sa niektoré etapy vyjasňujú. Povedzme teda, že pohľad Rady kardinálov na základné dikastériá je už v záverečnej fáze. Sme v momente opätovného premýšľania, aj počínajúc reflexiou nad vykonanou prácou. Urobená práca pomohla tiež objasniť niektoré otázky, ktoré sa na prvý pohľad nezdali urgentné.“
„Reforma je pohyb“ povedal pápež počas posledného zasadnutia C9 minulý december. Aký význam má reforma chápaná v tomto zmysle, ktorý môžeme definovať plne ignaciánskym, podľa sv. Ignáca z Loyoly?
„V prvom rade, reforma Rímskej kúrie sa zrodila z hnutia, ktoré treba chápať, tak ako ste povedali, v Iganciánskom zmysle. Počas stretnutí, ktoré predchádzali poslednému konkláve, nastal medzi kardinálmi duchovný pohyb. A z tejto konfrontácie vzišla naliehavosť, že nový pápež bude musieť venovať pozornosť reforme Rímskej kúrie, reforme nie v zmysle opravy niečoho, čo je zlé, čo nefunguje, ale reformy v zmysle toho „semper reformanda“, čo normálne platí pre Cirkev, ale čo sa ešte priamejšie môže povedať o Rímskej kúrii. Kúria vždy zažívala zásahy, aj za Pia X., Pavla VI., Jána Pavla II. a tiež Benedikta XVI., ktoré môžeme nazvať „reformnými“. To znamená robiť realitu čoraz transparentnejšou, stále viac zodpovedajúcou účelu. V tomto zmysle verím, že je tiež potrebné povedať, že reforma bude vždy prinášať úpravy. Reforma Kúrie sa nerobí raz a navždy!“