Štefan Barnáš sa narodil v roku 1900 v obci Slovenská Ves. Katolícku teológiu študoval v Prahe. Na kňaza bol vysvätený v roku 1925 a dizertačnú prácu obhájil v roku 1933. Pôsobil v niekoľkých farnostiach, kde bol vnímaný ako "muž solidarity". Biskup Ján Vojtaššák ho poveril vyučovaním v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Politicky sa angažoval v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, ale len do roku 1942, kedy dal jasné stanovisko proti vyvážaniu Židov a vystúpil z HSĽS, tak ako to urobili aj iní kňazi. Na biskupa bol vysvätený 5. novembra 1949 a o pár mesiacov šiel rovno do väzenia.
"Keď ochorel, dal ho lekár – väzeň previesť do väzenskej nemocnice. Náčelník väznice Jančovič ho dal odtiaľ vyhodiť, nemilosrdne zbiť a poslať späť, lebo vraj iba simuluje," spomína si jeden z jeho spoluväzňov. Evanjelický farár (neskorší generálny biskup) Pavel Uhorskai opísal stretnutie s Barnášom vo väzení takto: "Ponúkol mi kúsok chleba asi ako moja päsť a prosil, aby som ho neodmietol. (Bol to celodenný prídel chleba na jedného väzňa.) Bol som prekvapený, ale ponúkaný chlieb som prijal s vďakou a poznámkou, že neviem, ako si to zaslúžim a že ja ho na oplátku nemám čím počastovať. On o nijaké častovanie nestál, chcel sa so mnou len zoznámiť." Biskupa Barnáša si vážil a vnímal ako svojho dôverníka aj dnes už blahoslavený Titus Zeman SDB. V roku 1960 bol Štefan Barnáš po amnestii prezidenta ČSSR prepustený, no do svojej diecézy ani do rodnej obce sa vrátiť nemohol. Musel sa zdržiavať pod dozorom Štátnej bezpečnosti v Pezinku, kde 16. apríla 1964 zomrel. Z Pezinka bol tajne prevezený do Slovenskej Vsi, kde bol pochovaný za účasti stoviek kňazov a mnohých veriacich.
TK KBS informovala Andrea Púčiková