Svätý Otec sa svojim posolstvom túži prihovoriť nielen veriacim katolíkom, ale „všetkým ľuďom dobrej vôle otvoreným na Boží hlas“. Dokument je rozdelený na štyri časti. V prvej, s názvom „Falošní proroci“, poukazuje pápež František na tých, ktorí sa správajú ako „zaklínači hadov“ zneužívajúci ľudské emócie alebo ako „šarlatáni“ podsúvajúci lacné a okamžité riešenia. Vzbudzujú v ľuďoch túžby po falošnom šťastí a mätú ich. Ako píše pápež, diabol odjakživa „prezentuje zlo ako dobro a klamstvo ako pravdu, aby zmiatol srdce človeka“.
Svätý Otec v druhej časti, nazvanej „Studené srdce“, pomenováva znaky, ktoré upozorňujú na vyhasínanie lásky, nielen voči blížnym, ale aj voči stvorenstvu. Pápež však neostáva len pri konštatovaní stavu a nebezpečenstiev, ale pripomína aj osvedčené lieky kresťanov už od staroveku: modlitba, almužna a pôst. Bližšie ich opisuje v tretej časti pod jednoduchým názvom „Čo robiť?“. O modlitbe hovorí pápež František ako o prostriedku, ktorý nám pomáha vidieť veci pravdivo. Almužna je konkrétnym skutkom, ktorým vydáva Cirkev svedectvo o bratskom spoločenstve a jednotlivcovi pomáha vidieť v druhom človeku brata. Pôst, ako píše Svätý Otec, robí človeka vnímavým na Boha a zároveň dáva skúsenosť, že jedine Boh môže uhasiť náš hlad.
V poslednej časti pod názvom „Oheň Veľkej noci“ pápež František pripomína, že aj tento rok Cirkev pozýva k modlitbovej akcii „24. hodín pre Pána“, a to z piatka na sobotu 9. a 10. marca. V rámci tejto pastoračnej iniciatívy má byť v každej diecéze aspoň jeden kostol otvorený nepretržite 24 hodín, aby ľudia mohli prísť na adoráciu a pristúpiť k sviatosti zmierenia. Svätý Otec predkladá svoje pôstne posolstvo v duchu prípravy na Veľkú noc. Pozýva všetkých prežiť počas obradov Bielej soboty skúsenosť Emauzských učeníkov: „Počúvanie Pánovho slova a nasýtenie sa eucharistickým chlebom dovolí nášmu srdcu opäť zahorieť vierou, nádejou a láskou.“